Ústredná volebná komisia potvrdila víťazstvo Jednotného Ruska vo voľbách do Štátnej dumy

Konečné oficiálne výsledky hlasovania do dolnej komory ruského parlamentu oznámili úrady v piatok 25. septembra.

Hlasovanie, ktoré bolo prvým parlamentným meraním síl od začiatku invázie na Ukrajinu, sprevádzala absencia reálnej opozície, vylúčenie protivojnových kandidátov aj organizácia volieb na okupovaných ukrajinských územiach, čo rázne odsúdila Európska únia aj Kyjev.

​Ústavná väčšina pre Jednotné Rusko a konsolidácia moci okolo Putina

Výsledky volieb do Štátnej dumy zároveň potvrdili neohrozenú pozíciu vládnucej strany Jednotné Rusko, ktorá po sčítaní hlasov získala ústavnú väčšinu a rekordných 349 zo 450 parlamentných kresiel. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil neohrozené víťazstvo kremeľskej kandidátky za dôkaz najvyššej úrovne konsolidácie ruskej spoločnosti okolo prezidenta Vladimira Putina. Hlasovanie, ktoré prebiehalo bez účasti strán s protivojnovým postojom a konalo sa aj na okupovaných územiach Ukrajiny, poslúžilo podľa vyhlásení Kremľa aj ako vyjadrenie podpory ruským vojskám na fronte.

Prečítajte si tiež

Ruské voľby do Dumy začali: Predčasné hlasovanie sprevádzajú nátlak a sporné postupy

​V zahraničí dominovala strana Noví ľudia 

Ruskí občania žijúci v zahraničí mali počas víkendových volieb do Štátnej dumy možnosť hlasovať v 152 krajinách sveta. Účasť na hlasovaní vnímali mnohí z nich predovšetkým ako príležitosť vyjadriť svoj postoj k vojne na Ukrajine a k aktuálnej politickej situácii v Rusku. Vyplýva to zo zistení exilového portálu Novaja gazeta Europe.

Podľa prieskumov pri volebných miestnostiach, ktoré vykonávali aktivisti nezávislých združení Vesna a Progress, získala medzi emigrantmi najväčšiu podporu strana Noví ľudia. Táto pomerne nová parlamentná strana sa zameriava na podnikanie, technológie a reformu štátu a v Dume pôsobí od roku 2021. Časť voličov v zahraničí sa zapojila aj do protestnej akcie „Poludnie proti Putinovi“ a prišla hlasovať v nedeľu napoludnie. Hoci účasť nedosiahla úroveň prezidentských volieb z roku 2024, pred niektorými ambasádami sa tvorili dlhé rady.

Osobné príbehy z volebných miestností v Európe aj vo svete

Priamo pred zastupiteľskými úradmi sa odohrávali mnohé protestné gestá. V arménskom Jerevane prišiel pred ambasádu aj bývalý zástupca koordinátora Navaľného štábu Daniil Čebykin, ktorému úrady zrušili platnosť pasu. Svoju prítomnosť označil za prejav solidarity s Rusmi, ktorí zostali v krajine. Do Jerevanu cestovali z Gruzínska aj ďalší voliči, ktorí napriek pochybnostiam o poctivosti volieb chceli, aby bol ich nesúhlas s prezidentom Vladimirom Putinom počuť.

Vo francúzskom Štrasburgu prišiel pred konzulát Rus Timur, ktorý vo Francúzsku požiadal o azyl, s transparentom upozorňujúcim na obete vojny na Ukrajine. Ďalší voliči zasa volili stranu Noví ľudia ako najmenej radikálnu možnosť, prípadne svoj lístok zámerne znehodnotili. Vstup na konzulát sprevádzali aj prísne pravidlá – jednu z voličiek úradníci donútili zmeniť oblečenie a odložiť bielo-modro-bielu vlajku kvôli zákazu volebnej kampane.

Atmosféru prirovnávanú k návšteve väzobného zariadenia opísali voliči v lotyšskej Rige, kde sa museli podrobiť kontrolovaniu a zisťovaniu miesta bydliska. Napriek tomu koordinátor OVD-Info Dmitrij Anisimov zdôraznil význam účasti ako jednej z mála možností ovplyvniť politické dianie. Podobné motivácie spájali aj ľudí vo Varšave, kde časť voličov zvolila Komunistickú stranu ako náhradnú alternatívu po vyradení liberálnej strany Jabloko. V čiernohorskej Podgorici či v argentínskom Buenos Aires sa pri volebných miestnostiach konali aj sprievodné protivojnové zhromaždenia, ktoré pre emigrantov predstavovali najmä miesto na stretnutie komunity s podobnými názormi.