Takmer tisícročná Tapiséria z Bayeux sa vrátila do Británie. Vstupenky sa vypredali za pár hodín

Dielo dlhé takmer 70 metrov patrí medzi najvýznamnejšie zachované artefakty európskeho stredoveku. Napriek zaužívanému názvu nejde technicky o tapisériu, ale o výšivku.

„Táto tapiséria je v skutočnosti výšivka. Má takmer tisíc rokov. Domnievame sa, že vznikla v Anglicku a vytvorili ju Angličania, pravdepodobne ženy, veľmi krátko po normanskom dobytí Anglicka. A veľmi krátko po jej vzniku sa dostala do Bayeux vo Francúzsku. Pokiaľ vieme, odvtedy tam aj zostala. Je to teda prvýkrát, čo sa tento predmet, ktorý rozpráva príbeh normanského dobytia a vytvorili ho ľudia, ktorí tieto udalosti zažili, vrátil sem do Spojeného kráľovstva,“ povedala pre Reuters kurátorka projektu výstavy Millie Horton-Insch.

Tapiséria bola podľa odborníkov pravdepodobne vyšitá v južnom Anglicku, zrejme v Kente. Neskôr ju previezli cez Lamanšský prieliv do Francúzska. Teraz ju po prvý raz vystavujú mimo Francúzska.

Prečítajte si tiež

Bez pečiatky ani krok: Výstava v Poprade vracia návštevníkov do éry úradných papierov

Ukazuje príbeh významnej bitky

Dielo je známe najmä vďaka zobrazeniu bitky pri Hastingse z roku 1066, v ktorej vojská normandského vojvodu Viliama porazili anglosaského kráľa Harolda II. Samotná bitka však predstavuje iba časť príbehu zachyteného na výšivke.

„Veľa ľudí si myslí, že tapiséria z Bayeux je iba o bitke pri Hastingse, ale v skutočnosti približne dve tretiny zobrazujú to, čo sa stalo pred ňou. Príbeh sa začína približne v roku 1065 pri kráľovi Eduardovi Vyznávačovi, starnúcom a bezdetnom anglickom kráľovi,“ vysvetlila Horton-Insch.

O anglickú korunu sa v tom období usilovalo viacero kandidátov. Tapiséria však podľa kurátorky sústreďuje príbeh najmä na súperenie medzi mocným anglickým šľachticom Haroldom Godwinsonom a normandským vojvodom Viliamom.

„Vidíme ich stretnutie v Normandii, sledujeme ich pri mnohých spoločných dobrodružstvách a nakoniec sa stretnú na bojisku po tom, ako Eduard zomrel a Harold sa nechal korunovať za kráľa,“ dodala.

Po smrti Eduarda Vyznávača v januári 1066 nastúpil na anglický trón Harold II. Viliam Normandský však jeho nárok neuznal a na jeseň toho istého roka sa vylodil v Anglicku. Rozhodujúca bitka sa odohrala 14. októbra 1066 pri Hastingse a skončila sa Haroldovou smrťou a víťazstvom Normanov.

Prečítajte si tiež

Netradičná výstava: Švajčiarsky umelec vystavuje novú kolekciu v Tatrách

Brutálna realita stredovekej vojny

Výšivka zobrazuje boj bez výrazného prikrášlenia. Na scénach sú padlí vojaci, kone aj ďalšie násilné výjavy.

„Vidíme neuveriteľnú bitku, ktorá sa vôbec nevyhýba brutálnej realite stredovekého vedenia vojny a tomu, aké ničivé to bolo v skutočnosti pre obe strany. A, samozrejme, končí sa známym Haroldom so šípom v oku, keď je zabitý. Nevieme, či tam ten šíp pôvodne bol alebo nie, ale je to veľmi dramatický koniec veľmi dramatického diela,“ povedala Horton-Insch.

Práve obraz Harolda so šípom v oku sa stal jednou z najznámejších scén celej tapisérie. Historici však dlhodobo diskutujú o tom, či šíp skutočne patril k pôvodnej výšivke a či výjav jednoznačne zachytáva spôsob Haroldovej smrti.

Na tapisérii sa objavuje aj Halleyho kométa, ktorá bola na jar roku 1066 viditeľná zo Zeme. Stredovekí ľudia ju podľa dobových predstáv mohli vnímať ako zlé znamenie.

„V tapisérii je veľa vecí, ktoré sa nám dnes môžu zdať pomerne záhadné, no pre divákov v 11. storočí mali zjavne určitý význam. Platí to najmä pre výjavy na okrajoch, ako je Halleyho kométa, ktorá sa objavuje bezprostredne po Haroldovej korunovácii. Vieme, že v tomto období bola chápaná ako znamenie, potenciálne zlé znamenie, takže skutočne vytvára atmosféru,“ vysvetlila kurátorka.

Kto tapisériu vytvoril, nie je s istotou známe

Presný pôvod tapisérie ani mená jej tvorcov nie sú známe. Podľa Horton-Insch však dostupné dôkazy naznačujú, že vznikla v Anglicku krátko po normanskom dobytí.

„To sú v skutočnosti najťažšie otázky, hoci sú určite tými, ktoré dostávame najčastejšie. Úprimná odpoveď je, že to nevieme s istotou, ale na základe kontextových dôkazov môžeme byť pomerne presvedčení, že vznikla krátko po dobytí v Anglicku, s najväčšou pravdepodobnosťou ju vytvorili anglické ženy, o ktorých normanské pramene hovoria s veľkým obdivom,“ uviedla.

Ženy sa pritom objavujú aj priamo na samotnej výšivke, hoci iba v malom počte. „Na celej tapisérii je iba šesť žien, len tri sa nachádzajú v hlavnom obrazovom príbehu a iba jedna je pomenovaná v latinských nápisoch. Objavujú sa však vo veľmi kľúčových momentoch a skutočne ukazujú vplyv týchto udalostí na ľudí a ich emócie,“ povedala Horton-Insch.

Ako príklad uviedla kráľovnú Editu, ktorá smúti pri smrteľnej posteli svojho manžela Eduarda Vyznávača, ale aj ženu utekajúcu z horiaceho domu. „Posledným civilistom zobrazeným na tapisérii je žena utekajúca zo svojho domu po tom, ako ho podpálili normanskí vojaci. Tieto postavy tak v tomto diele nesú skutočnú emocionálnu váhu,“ dodala.

Prečítajte si tiež

Potomkovia kráľovského rodu? Ľuďom s TÝMITO priezviskami možno koluje v žilách modrá krv!

Do Británie ju previezli pod policajným dohľadom

Prevoz vzácneho artefaktu z Francúzska sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Do Británie dorazil v júli v klimatizovanom kontajneri chránenom proti vibráciám a počas cesty ho sprevádzala polícia.

„Moji kolegovia tu v múzeu aj vo Francúzsku prijali mimoriadne opatrenia, aby zaistili bezpečnosť tapisérie. A všetci boli nadšení, keď dorazila a ukázalo sa, že cestu zvládla mimoriadne dobre a zdá sa, že je spokojná, že je späť v Spojenom kráľovstve,“ povedala Horton-Insch.

Za jeden z najpamätnejších momentov príprav označila niekoľkohodinové rozbaľovanie tapisérie po jej príchode do múzea.

Výstavu si už pred otvorením prezreli britský kráľ Karol III. a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dielo zachytáva víťazstvo Viliama I., známeho aj ako Viliam Dobyvateľ, od ktorého odvodzuje svoj pôvod aj súčasná britská kráľovská rodina.

Macron pri príležitosti zapožičania tapisérie poukázal aj na schopnosť umenia spájať ľudí a ukazovať, „čo je ľudstvo schopné vytvoriť“.

Zapožičanie diela Francúzskom sa zároveň vníma ako symbol zbližovania oboch krajín po napätí, ktoré sprevádzalo britské referendum o vystúpení z Európskej únie v roku 2016 a nasledujúce roky.

Vstupenky sa vypredali za niekoľko hodín

Záujem verejnosti o výstavu je mimoriadny. Prvá várka vstupeniek na deväťmesačnú výstavu sa podľa Reuters vypredala v priebehu niekoľkých hodín. Predaj priniesol približne 2,5 milióna libier a výstava sa stala najrýchlejšie predávanou v histórii Britského múzea. Ďalšie vstupenky plánuje múzeum uvoľniť v októbri.

Normanské dobytie z roku 1066 zásadne zmenilo politické a spoločenské pomery v Anglicku. Viliamovo víťazstvo zároveň predstavuje posledný úspešný prípad, keď bola Anglická ríša dobytá zahraničnou inváznou armádou. Rok 1066 preto dodnes patrí medzi najznámejšie dátumy britských dejín.

Kurátorka dúfa, že návštevníci si pri pohľade na takmer 70-metrové dielo uvedomia nielen jeho rozmery, ale aj ľudský rozmer udalostí, ktoré zachytáva.

„Dúfam, že ľudia pochopia rozsah udalostí, ktoré sú na nej zobrazené, už len pri pohľade na rozmery tohto diela. A naozaj dúfam, že pri pohľade naň budú myslieť na to, že ľudia, ktorí ho vyšívali, tieto udalosti zažili a že to boli skutočné udalosti, ktoré sa stali skutočným ľuďom,“ povedala Horton-Insch.