Silné zemetrasenie zrejme prebudilo sopku nečinnú stovky rokov

Píše o tom web Sciencealert. Mohutné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri Kamčatke 30. júla 2025 miestneho času. Vyvolalo varovania pred cunami vo viacerých častiach Tichého oceánu a otrasy pocítila veľká časť regiónu. Kamčatka patrí medzi vulkanicky najaktívnejšie oblasti sveta a nachádza sa tam približne 160 sopiek, z ktorých 29 je klasifikovaných ako aktívnych.

Pozornosť vedcov však pritiahla predovšetkým sopka Krašeninnikov. Tá začala 3. augusta 2025 chrliť lávu a popol, hoci jej predchádzajúca erupcia sa podľa dostupných geologických údajov odohrala približne okolo roku 1550. Sopka tak bola bez známej erupcie viac než štyri storočia.

Sopka Krasheninnikova

NASA Earth Observatory

Pred erupciou nič nenasvedčovalo výraznej zmene

Tím vedený vulkanológom Jamesom Hickeym z britskej University of Exeter skúmal, či medzi mohutným zemetrasením a náhlou aktivitou sopky existovala priama súvislosť.

Vedci analyzovali satelitné údaje aj zmeny, ktoré sa odohrávali pod povrchom. Deväť rokov radarových pozorovaní pred zemetrasením pritom neukázalo typické dvíhanie povrchu, ktoré môže upozorniť na hromadenie magmy pod sopkou. Práve naopak, terén v oblasti sa podľa analýzy pomaly prepadával približne o štyri milimetre ročne.

Pred zemetrasením satelity nezaznamenali ani výraznejšie úniky oxidu siričitého zo sopky. Ide pritom o jeden z plynov, ktorého zvýšené množstvo môže signalizovať pohyb magmy a rastúcu sopečnú aktivitu.

Situácia sa zmenila krátko po mohutnom zemetrasení. Približne o dva dni neskôr zaznamenali vedci v okolí Krašeninnikova počas piatich hodín 12 zemetrasení s magnitúdou okolo 4. Satelitné merania zároveň ukázali deformáciu povrchu. Magma sa podľa vedcov začala tlačiť do takmer zvislej pukliny v zemskej kôre.

Do tejto štruktúry sa podľa výpočtov dostalo približne 32 miliónov kubických metrov magmy. Jej zdrojom mal byť rezervoár nachádzajúci sa asi šesť kilometrov pod povrchom.

Prečítajte si tiež

Erupcia sopky Fuego v Guatemale: Úrady evakuujú dediny a zatvárajú školy

Samotný otras zrejme nestačil

Výskumníci upozorňujú, že mechanizmus nebol taký jednoduchý, že silné zemetrasenie priamo „otvorilo“ sopku.

Trvalá zmena napätia v horninách v okolí Krašeninnikova bola podľa ich výpočtov pomerne malá. Počas samotného zemetrasenia však na magmatický systém pôsobili oveľa výraznejšie dynamické sily spôsobené dlhým a intenzívnym trasením.

Dôležitým vodidlom je aj časový odstup. Magma nezačala okamžite stúpať smerom k povrchu. Podľa vedcov sa začala výraznejšie presúvať približne jeden a pol až dva a pol dňa po hlavnom zemetrasení.

Výskumníci preto pracujú s hypotézou, že zemetrasenie spustilo postupný proces vo vnútri magmatického rezervoára.

Prečítajte si tiež

Fanúšikovia v slzách: Ikonický Spider-Man tragicky zomrel po páde do sopky

Magma pod Krašeninnikovom mala podľa modelov vysoký obsah prchavých látok a plynov. Počas stáročí bez erupcie sa v nej mohli vytvárať a hromadiť bubliny. Dlhé otrasy následne mohli podporiť uvoľňovanie ďalších plynov z magmy a rast existujúcich bublín.

Tým sa postupne zvyšoval tlak v rezervoári, až sa celý systém stal nestabilným. Magma si následne vytvorila cestu cez puklinu smerom nahor a napokon došlo k erupcii.

Vedci tak usudzujú, že zemetrasenie pravdepodobne nespôsobilo okamžité mechanické porušenie rezervoára, ale mohlo odštartovať sériu procesov, ktoré napokon viedli k erupcii.

„Dlhodobé otrasy pravdepodobne podporili uvoľňovanie prchavých látok, rast bublín a následnú destabilizáciu rezervoára,“ uvádzajú autori práce.

"Skrytý kritický stav"

Sopka mohla byť v takzvanom "skrytom kritickom stave", teda pod povrchom blízko hranice nestability, hoci navonok nevykazovala bežné známky hroziacej erupcie.

Práve to môže byť podľa vedcov dôvodom, prečo na zemetrasenie zareagoval Krašeninnikov, zatiaľ čo množstvo ďalších sopiek vystavených rovnakým otrasom nie.

Kamčatka leží nad subdukčnou zónou, kde sa Pacifická tektonická platňa podsúva pod Ochotskú mikroplatňu. Tento proces je príčinou častých silných zemetrasení aj rozsiahlej vulkanickej aktivity regiónu.

NASA už v novembri 2025 uviedla, že súvislosť medzi zemetrasením a erupciou Krašeninnikova považujú niektorí odborníci za pravdepodobnú. Satelitné radarové údaje zaznamenali deformáciu povrchu sopky po zemetrasení, ale ešte pred samotnou erupciou, čo zodpovedalo pohybu magmy smerom k povrchu.

Prečítajte si tiež

Tragické následky zemetrasenia vo Venezuele: Počet obetí presiahol 6 500

Vedci však dlhodobo upozorňujú, že veľké zemetrasenie samo osebe spravidla nestačí na to, aby vyvolalo erupciu akejkoľvek blízkej sopky. Magmatický systém musí byť už pred otrasmi v stave, v ktorom ho relatívne malá ďalšia zmena dokáže posunúť za kritickú hranicu.

Nová analýza Krašeninnikova tak môže pomôcť vysvetliť, prečo niektoré zdanlivo pokojné sopky na veľké zemetrasenia zareagujú, zatiaľ čo iné zostanú nečinné.

Výsledky výskumníci zverejnili v databáze EarthArXiv. Štúdia je zatiaľ dostupná ako preprint a jej závery ešte neprešli štandardným odborným recenzným procesom.