„Smerujeme ku katastrofe,“ varuje nemecká charita. Zbrane našli už u 11-ročných detí

Situácia, s ktorou sa pracovníci nemeckej organizácie Die Arche stretávajú pri práci s deťmi a mladistvými, sa podľa jej hovorcu Wolfganga Büschera v posledných rokoch výrazne zmenila. Organizácia pôsobí na desiatkach miest v Nemecku a zameriava sa predovšetkým na pomoc deťom zo sociálne slabších rodín. V Berlíne sa podľa medializovaných údajov stará približne o tisíc detí a mladistvých, celonemecky jej zariadenia zasahujú približne 11 500 mladých ľudí. Asi 80 percent z nich má podľa organizácie migračné pozadie.

Büscher teraz otvorene upozorňuje, že pracovníci sa stretávajú s problémami, ktoré už podľa neho nemožno ignorovať. „Migrácia môže fungovať. Ale iba s jasnými pravidlami, jazykom a integráciou. Takto to už nefunguje. Pomaly strácame kontrolu nad vývojom,“ povedal podľa TZ.de.

Zbrane našli aj u 11-ročných

Jedným z najvážnejších problémov má byť podľa Büschera klesajúci vek detí, ktoré prichádzajú do kontaktu so zbraňami a násilím. „Pre mnohých mladých ľudí už nože nie sú ničím nezvyčajným. Prichytili sme dokonca 11-ročné deti s bodnými zbraňami,“ opísal skúsenosti organizácie.

Die Arche však upozorňuje aj na ideologickú radikalizáciu časti mladých ľudí. Podľa Büschera sa niektorí po návrate do rodinného prostredia dostávajú pod vplyv antisemitizmu alebo islamistických postojov. Hovorca organizácie tvrdí, že časť mladých ľudí sympatizuje aj s propagandou teroristickej organizácie Islamský štát. Situáciu označil za mimoriadne vážnu a upozornil, že sociálni pracovníci majú pri najproblematickejších prípadoch veľmi obmedzené možnosti.

Je však dôležité zdôrazniť, že ide o skúsenosti a hodnotenie predstaviteľa konkrétnej organizácie, nie o zistenie, ktoré by bolo možné automaticky vztiahnuť na všetkých mladých migrantov alebo moslimské rodiny v Nemecku.

Prečítajte si tiež

Študent (16) plánoval útok na kostol v mene Islamského štátu. Chcel sa pridať k džihádu

​

Sociálne siete môžu radikalizáciu urýchľovať

Významnú úlohu pri radikalizácii mladých ľudí môže zohrávať aj digitálne prostredie. Sociálne siete umožňujú extrémistickému obsahu dostať sa priamo k tínedžerom bez toho, aby museli byť v osobnom kontakte s radikálnymi skupinami. Obavy z náboženského a sociálneho tlaku medzi mladými pritom nie sú založené iba na tvrdeniach charity. Veľká štúdia objednaná berlínskym Senátom tento rok odhalila vážne problémy s násilím, konfliktmi a konformným tlakom na tamojších školách.

Do takzvaného berlínskeho Konflikt- und Gewaltbarometer sa zapojilo viac ako 14 000 žiakov a vyše 2 500 učiteľov a pedagogických pracovníkov. Viac ako polovica pedagogických pracovníkov označila násilie a konflikty vo svojej škole za veľký alebo veľmi veľký problém. Takmer dve tretiny uviedli, že násilia od pandémie pribudlo.

41 percent moslimských deviatakov uprednostňuje náboženské pravidlá

Jedným z najdiskutovanejších výsledkov prieskumu je postoj žiakov k náboženským pravidlám. Približne 41 percent opýtaných moslimských žiakov deviateho ročníka uviedlo, že náboženské pravidlá by podľa nich mali mať prednosť pred pravidlami školy. Dôležitý kontext však poskytujú výsledky ostatných skupín: rovnaký názor zastávalo aj 33 percent kresťanských deviatakov a 19 percent žiakov bez náboženskej príslušnosti.

Približne každý desiaty žiak vo vyšších ročníkoch zároveň uviedol, že pociťuje tlak dodržiavať určité náboženské pravidlá, napríklad v otázkach obliekania alebo stravovania. Štúdia teda neukazuje iba problém islamizmu. Poukazuje na širšie problémy s násilím, náboženským a sociálnym tlakom či konfliktmi medzi mladými ľuďmi.

Prečítajte si tiež

Prečo sa do Ceuty nahrnulo skoro 70-tisíc migrantov? Stačila jedna dezinformácia a kampaň influencerov

​

Učitelia upozorňujú aj na islamizmus a antisemitizmus

Napriek tomu výsledky ukázali, že práve extrémizmus spojený s náboženstvom je pre časť nemeckých pedagógov reálnym problémom. Podľa údajov publikovaných v súvislosti so štúdiou približne každý štvrtý pedagóg považuje islamizmus za veľký problém a približne každý tretí podobne hodnotí antisemitizmus. Náboženstvo pritom zohrávalo úlohu pri približne siedmich percentách zaznamenaných násilných incidentov. Píše Bild.de.

Častejšími príčinami konfliktov však stále boli vzhľad a oblečenie, školské výsledky či pôvod žiakov. To je podstatné aj pri interpretácii výsledkov – násilie na berlínskych školách nemožno vysvetliť iba náboženstvom alebo migráciou. Berlínska senátorka pre vzdelávanie Katharina Günther-Wünsch výsledky označila za znepokojujúce.

Oficiálne stanovisko Senátu upozorňuje najmä na rast násilia od pandémie, problémy už na základných školách, konflikty presúvajúce sa do digitálneho priestoru a rastúci sociálny či náboženský konformný tlak. Charita žiada intenzívnejšiu prácu s mladými Büscher je pri hodnotení situácie podstatne ostrejší. Podľa jeho skúseností sú niektoré prípady radikalizácie už také závažné, že bežná sociálna práca nestačí.

Organizácia preto upozorňuje na potrebu oveľa intenzívnejšej individuálnej práce s deťmi a rodinami. Práve nedostatok personálu môže podľa Büschera znamenať, že pracovníci nedokážu venovať najrizikovejším mladým ľuďom dostatok času. Píše Berlin.de.

​