Maďarský parlament zvolil za prezidenta bývalého predsedu Najvyššieho súdu Andrása Baku

Podľa maďarských médií mohli proti Bakovi hlasovať poslanci opozičného hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom). Poslanci opozičných strán Fidesz a KDNP sa na hlasovaní nezúčastnili. Zároveň oznámili, že neprídu ani na inauguráciu nového prezidenta.

+1 fotka

Novým maďarským prezidentom sa stal András Baka

Poslanci opozičných strán Fidesz a KDNP sa na hlasovaní nezúčastnili. Oznámili tiež, že budú bojkotovať aj inauguráciu nového prezidenta. Podľa maďarských médií mohli šiesti poslanci, ktorí hlasovali proti Bakovi, patriť k opozičnému hnutiu Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).

Baka po zvolení zložil prísahu

Po vyhlásení výsledkov Baka zložil slávnostnú prezidentskú prísahu. Vo svojom prvom prejave uviedol, že kandidatúru prijal preto, že Maďarsko podľa neho v súčasnosti potrebuje diskusiu o ústavnosti a spoločnom smerovaní krajiny. "V týchto časoch je potrebný dialóg o ústavnosti a o spoločnom premýšľaní," povedal nový prezident.

Podľa Baku sa v Maďarsku nahromadilo množstvo problémov, ktoré si vyžadujú nápravu. Upozornil aj na to, že časť spoločných hodnôt podľa neho prešla do súkromného vlastníctva netransparentným spôsobom.

Za kľúčové označil dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých. Maďarská spoločnosť je podľa neho v súčasnosti hlboko rozdelená. "Spoločnosť je hlboko rozdelená – mladí a starí, vidiek a hlavné mesto, veriaci a neveriaci, bohatí a chudobní – pričom mnohé skupiny sú voči sebe stavané nenávistnými politickými kampaňami," vyhlásil Baka.

Prečítajte si tiež

Novým prezidentom Maďarska sa zrejme stane András Baka. Fidesz voľbu bojkotuje

Nové Maďarsko nemá byť založené na pomste

Nový prezident zároveň zdôraznil, že politická zmena by nemala viesť k ďalšiemu rozdeľovaniu spoločnosti ani k odplate voči politickým súperom. "Nové Maďarsko sa nedá budovať na pomste," povedal.

Podľa Baku by politická zmena nemala znamenať, že ľudia na opačnej strane politického spektra sa budú musieť obávať o svoju budúcnosť. "Ani sklamaní nemusia zaprieť svoju vieru či politické presvedčenie a politická zmena nemôže znamenať, že odteraz sa musia báť iní. Samozrejme, inú zodpovednosť má ten, kto moci slúžil, kto mlčal, alebo kto bol proti nej," uviedol.

Prezident by podľa neho mal byť stranícky neutrálny, zároveň však nemôže byť neutrálny v otázkach hodnôt. Jeho úlohou má byť aj ochrana ústavného poriadku a uznávanie legitimity rôznych názorov.

Prečítajte si tiež

Orbán sa mu pomstil zbavením funkcie, Štrasburg sa za neho postavil. Kto je nový maďarský prezident?

Skúsenosti zo Štrasburgu aj Najvyššieho súdu

Baka je odborníkom na ľudské práva a práva menšín. Ako sudca ESĽP pôsobil v rokoch 1991 až 2008. V roku 2009 ho maďarský parlament zvolil za predsedu Najvyššieho súdu. Z funkcie bol odvolaný v roku 2011 po tom, čo kritizoval kroky vlády vtedajšieho premiéra Viktora Orbána pri reforme justície. Podľa údajov z maďarských médií má Baka 73 rokov. ČTK vo svojej správe uviedla iný údaj o jeho veku.

Fidesz označil voľbu za "úplné dno"

Opozičný Fidesz voľbu nového prezidenta ostro kritizoval. Poslanci strany a KDNP ešte pred hlasovaním oznámili, že sa na voľbe ani inaugurácii nezúčastnia. Fidesz označil voľbu za "úplné dno" maďarskej demokracie po páde komunizmu. Ukončenie mandátu predchádzajúceho prezidenta Tamása Sulyoka označil za "svojvoľné a nelegitímne" a rovnaké označenie použil aj v súvislosti s voľbou Baku.

Podľa Fideszu nový prezident "nie je spôsobilý" stelesňovať jednotu maďarského národa. Predseda parlamentnej frakcie Fideszu János Bóka už pred voľbou vyhlásil, že Baka bude vo funkcii prezidenta "bábkou Tiszy".

Prečítajte si tiež

Maďarsko bude voliť nového prezidenta. Hlasovanie v parlamente má byť už 11. augusta

Sulyok skončil po ústavnej zmene

Baka nastupuje do funkcie po Tamásovi Sulyokovi. Jeho mandát ukončila ústavná novela, ktorú maďarský parlament schválil 13. júla. Sulyok bol prezidentom zvoleným ešte počas vlády Viktora Orbána. Šéf strany Tisza a súčasný premiér Péter Magyar Sulyoka v minulosti opakovane označoval za "bábku" a "pozostatok" Orbánovho režimu. Keď prezident odmietol odstúpiť, parlament prijal zmenu ústavy, ktorá jeho mandát ukončila s odôvodnením, že spoločnosť v neho "stratila dôveru".

Zvolenie Baku agentúra Reuters označila za symbolický krok v snahe premiéra Magyara odstrániť mocenské štruktúry spojené s bývalým premiérom Orbánom. Strana Tisza v aprílových parlamentných voľbách podľa ČTK drvivo zvíťazila a ukončila Orbánovu šestnásťročnú vládu. Magyar počas kampane sľuboval obnovu demokratických štandardov v krajine.

Prečítajte si tiež

Netradičné inkognito stretnutie Magyara a Petra Pavla

Prezident má najmä reprezentatívnu úlohu

Funkcia maďarského prezidenta je prevažne ceremoniálna. Hlava štátu však môže podpisovať zákony schválené parlamentom alebo ich poslať na Ústavný súd na preskúmanie. Baka sa podľa agentúry MTI ujme funkcie ôsmy deň po oznámení výsledkov voľby.

Pellegrini Bakovi zablahoželal

Novému maďarskému prezidentovi už zablahoželal aj slovenský prezident Peter Pellegrini. Verí, že ho bude môcť čoskoro privítať na Slovensku.

"Slovensko a Maďarsko spájajú dlhodobé dobré susedské vzťahy, spoločná história a pevné medziľudské väzby založené na vzájomnej úcte, dôvere a otvorenom dialógu. Som presvedčený, že budeme naďalej rozvíjať spoluprácu v bilaterálnej rovine, ako aj v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) a Európskej únie, kde nás spájajú spoločné priority a zodpovednosť za koordinovaný postup," uviedol Pellegrini.

Prečítajte si tiež

Nečakaná rezignácia: Generálny prokurátor Gábor Bálint odstupuje z funkcie

Podľa slovenského prezidenta môžu obe krajiny spolu prispievať k stabilite, bezpečnosti a prosperite regiónu a presadzovať spoločné záujmy v európskej politike. Pellegrini zároveň Bakovi zaželal pevné zdravie, silu, múdrosť a úspech pri výkone prezidentského mandátu. "Teším sa na osobné stretnutia vrátane pripravovaného samitu prezidentov krajín V4 na Slovensku," dodal.

Weiss: Dôležitú úlohu môže zohrať pri ústave

Bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss v relácii Štúdio 24 o novom maďarskom prezidentovi upozornil, že prípadná zmena politických pomerov v Maďarsku by mohla otvoriť cestu aj k zásadnej prestavbe fungovania štátu.

Dôležitú úlohu by podľa neho mohla zohrať príprava novej ústavy, o ktorej hovorí strana TISZA Pétera Magyara. Weiss pripomenul, že konkrétny termín prijatia novej ústavy zatiaľ stanovený nie je a podľa odhadov by k tomu mohlo dôjsť v rokoch 2027 alebo 2028. O jej podobu však podľa neho môže ešte prebehnúť výrazný politický zápas. Súčasťou procesu majú byť aj verejné konzultácie.

„Ja si myslím, že ako právnická autorita aj nový prezident môže do tohto procesu formovania novej ústavy efektívnym spôsobom vstúpiť,“ povedal Weiss v Štúdiu 24.

Signál k EÚ

Prijatie novej ústavy by podľa bývalého diplomata mohlo byť zároveň signálom smerom k Európskej únii, že Maďarsko sa dokáže posunúť od súčasného modelu vládnutia späť k štandardnému demokratickému a ústavnému systému.

„Môže to byť, by som povedal, pre Maďarsko v očiach Európskej únie po tých rokoch, keď Viktor Orbán pošliapal dôstojnosť Maďarska ako demokracie a právneho štátu, spôsob, ako celej Európskej únii ukázať, že vieme sa v relatívne krátkom čase dostať z takéhoto iliberálneho režimu k štandardnému ústavnému systému, politickému systému, k štandardnej politickej súťaži, k štandardnej demokracii,“ uviedol Weiss. Ak by sa takáto transformácia nepodarila, podľa Weissa by sa politická kríza v Maďarsku mohla naopak ešte prehĺbiť.

​