Historické gesto Kyjeva: Zelenskyj otvorí tajné archívy k volynskému masakru

KYJEV – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil prelomové rozhodnutie, ktoré by mohlo po rokoch odblokovať jednu z najcitlivejších tém v poľsko-ukrajinských vzťahoch. Kyjev kompletne sprístupní archívy svojich tajných služieb týkajúce sa takzvaného volynského masakru z rokov 1943 až 1944. Pri čistkách zo strany ukrajinských nacionalistov vtedy prišli o život desaťtisíce poľských civilistov. Toto gesto prichádza po týždňoch narastajúceho diplomatického napätia medzi oboma susedmi.

Vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou prechádzali v poslednom období zaťažkávacou skúškou. Zelenskyj preto jasne deklaroval, že Európa dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje dobré susedské vzťahy založené na rešpekte a vzájomnom prínose.

„Polsko poskytlo Ukrajine po začiatku plnohodnotnej invázie značnú podporu, za ktorú sme Poľsku nesmierne vďační,“ napísal ukrajinský prezident na sieť X.

Rozhodnutie o otvorení archívov vzišlo zo strategického stretnutia o smerovaní ukrajinskej politiky voči Poľsku. Okrem odtajnenia dokumentov Kyjev schválil aj vydanie „významného“ množstva povolení na pátracie a exhumačné práce priamo na miestach masových hrobov, pričom obe krajiny plánujú kapacity na tieto činnosti spoločne navýšiť.

Krvavá história plná vzájomných krívd

Volynský masakr zostáva jednou z najtemnejších kapitol spoločnej histórie. Podľa odhadov historikov povraždili ukrajinskí nacionalisti na Volyni na západe dnešnej Ukrajiny 50 000 až 100 000 Poliakov vrátane žien a detí. Obeťami teroru sa v menšej miere stali aj miestni Česi, Židia, Rusi či Arméni.

Ukrajinskí historici na druhej strane dlhodobo poukazujú na následné odvetné akcie poľskej Zemskej armády (Armia Krajowa) namierené proti ukrajinským dedinám, pri ktorých bolo podla odhadov zabitých približne 20 000 Ukrajincov.

Prečítajte si tiež

Ukrajina má nového premiéra: Parlament schválil Serhija Koreckého

​Spor o hrdinov minulosti vyvrcholil odobratím vyznamenania

Dramatické udalosti z čias druhej svetovej vojny zaťažujú vzájomné vzťahy oboch štátov dodnes. Napätie eskalovalo v júni, kedy poľský prezident Karol Nawrocki symbolicky odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie.

Išlo o priamu reakciu na to, že Ukrajina pomenovala jednu zo svojich špeciálnych vojenských jednotiek po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA). Práve táto armáda, ktorá v minulosti bojovala proti Sovietom za nezávislosť a občasne kooperovala s nacistickým Nemeckom, má na svedomí brutálne vyvražďovanie poľského obyvateľstva na Volyni.

Súčasná realita však vnímanie histórie rozdeľuje. Ukrajinci, ktorí už piaty rok hrdinsky čelia ruskej vojenskej agresii, vnímajú dnes príslušníkov UPA predovšetkým ako historických bojovníkov za slobodu a suverenitu svojej vlasti. Pre Poľsko však akákoľvek glorifikácia tejto organizácie predstavuje mimoriadne bolestivú tému, ktorú by malo pomôcť vyriešiť práve otvorenie dlho uzamknutých archívov.