Kyjev čelil jednému z najväčších útokov. Analytik hovorí o mimoriadnej brutalite

BRATISLAVA/KYJEV / Kyjev opäť čelil jednému z najväčších ruských útokov od začiatku vojny. Rakety a drony zasiahli najmä obytné budovy, pričom o život prišlo najmenej 17 ľudí. Podľa analytika z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity Jana Šíra sú ruské útoky čoraz brutálnejšie, ich cieľom je však nielen zastrašiť obyvateľstvo, ale aj ochromiť fungovanie celej krajiny.

Podľa analytika sú útoky vedené spôsobom, ktorý nerešpektuje základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva. „To, že tie útoky sú vedené mimoriadne brutálne, bez toho, aby sa držali tých medzí, aké stanovuje medzinárodné humanitárne právo,“ uviedol.

Zároveň však upozornil, že Rusku sa napriek intenzívnemu bombardovaniu nedarí dosiahnuť jeden z hlavných cieľov. „Pokiaľ sa jedná o snahu zlomiť vojenskú morálku, tak v tomto ohľade tie útoky zjavne úspešné nie sú, pretože Ukrajina nielen naďalej pokračuje v tom, že kladie odpor, ale dosiahla úspechy na niektorých úsekoch frontu,“ povedal.

Cieľom je ochromiť fungovanie Ukrajiny

Podľa Šíra sa Rusko už od jesene 2022 systematicky zameriava na kritickú infraštruktúru. Terčom útokov sú elektrárne, rozvodne, trafostanice či ďalšie energetické objekty, ktorých poškodzovanie má oslabiť ukrajinskú ekonomiku a sťažiť fungovanie štátu.

Analytik zároveň odmietol hodnotiť výroky jednotlivých strán konfliktu a zdôraznil, že rozhodujúce sú fakty. „Fakt je ten, že Rusi dnes denne vraždia civilné obyvateľstvo na Ukrajine,“ skonštatoval. Zároveň pripomenul, že Moskve sa zatiaľ nepodarilo naplniť strategické ciele, ktorými bolo zničenie ukrajinského štátu a jeho podriadenie ruskej sfére vplyvu.

O vojnových zločinoch rozhodnú súdy

Ukrajina označuje útoky na civilné ciele za vojnové zločiny. Šír upozornil, že ich právne posúdenie patrí medzinárodným inštitúciám, no pripomenul, že na ruského prezidenta už bol vydaný medzinárodný zatykač a viacerí ruskí vojenskí predstavitelia čelia obvineniam z vojnových zločinov aj zločinov proti ľudskosti.

„Môj laický názor je, že nemusí ísť iba o vojnové zločiny, ale vzhľadom k tomu, že sa tu potýkame aj s jednaním, ktoré má jednak hromadný charakter a jednak systematický charakter, je to súčasť určitého politického plánu, tak si myslím, že ten aspekt zločinov proti ľudskosti tu bude obsažný tiež,“ uviedol. Dodal, že predmetom vyšetrovania môže byť aj otázka, či konanie Ruska nenaznačuje genocídny zámer.

Ukrajina pokračuje v obrane aj v útokoch

Šír pripomenul, že Ukrajina nezostáva iba v defenzíve. Pokračuje v útokoch na ruskú ropnú infraštruktúru, čím podľa neho oslabuje schopnosť Moskvy financovať vojnu. Zároveň však zdôraznil, že konflikt sa zmenil na opotrebovaciu vojnu, v ktorej sa obe strany snažia vyčerpať protivníka.

„Je potrebné vychádzať z toho konzervatívneho scenára, že tá vojna bude trvať,“ povedal. Podľa analytika sú ciele oboch strán natoľko nezlučiteľné, že priestor na kompromis zatiaľ neexistuje. „Pomocou diplomatických jednaní nezastavíte raketu alebo dron,“ uzavrel.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.