10 rokov od referenda o brexite: Väčšina Britov považuje odchod z EÚ za chybu

VEĽKÁ BRITÁNIA / Od referenda, v ktorom sa obyvatelia Spojeného kráľovstva rozhodli pre odchod z Európskej únie, uplynulo desať rokov. Hoci mal brexit podľa vtedajšej vlády definitívne uzavrieť dlhoročnú diskusiu o postavení Británie v európskom bloku, názory ľudí sa odvtedy zmenili. Väčšina Britov dnes tvrdí, že rozhodnutie opustiť EÚ nebolo správne.

Píše o tom český portál iDnes.cz. Referendum sa konalo 23. júna 2016. Za vystúpenie z Európskej únie hlasovalo 51,9 percenta voličov, proti bolo 48,1 percenta. Účasť dosiahla približne 72 percent.

Nasledovalo niekoľko rokov politických sporov, odkladov a náročných rokovaní, počas ktorých sa v kresle premiéra vystriedali traja lídri. Spojené kráľovstvo napokon formálne opustilo Európsku úniu 31. januára 2020 po 47 rokoch členstva.

Prečítajte si tiež

Brexit sa čoraz viac týka aj Slovákov. Od 1. októbra tam môžeme cestovať len s pasom

Chcú sa vrátiť

V posledných rokoch sa čoraz častejšie používa pojem „brejoin“, ktorým sa označuje možný návrat krajiny do EÚ. Hoci nejde o oficiálnu politickú iniciatívu, odráža rastúcu diskusiu o tom, či brexit splnil očakávania, ktoré jeho podporovatelia pred desiatimi rokmi sľubovali.

Dlhodobé prieskumy verejnej mienky naznačujú, že od roku 2021 prevláda medzi Britmi presvedčenie, že odchod z Únie bol omylom. Podľa viacerých prieskumov by dnes za opätovné členstvo v Európskej únii hlasovala väčšina obyvateľov. Jedným z hlavných argumentov zástancov brexitu bolo obmedzenie prisťahovalectva, zníženie regulačnej záťaže a posilnenie britskej ekonomiky.

V jednom z prieskumov až 62 % mladých ľudí uviedlo, že by sa v priebehu najbližších piatich rokov malo uskutočniť referendum o opätovnom vstúpení do EÚ, píše The Guardian.

Prečítajte si tiež

Odborník o rezignácii Starmera: Nedávne udalosti boli poslednou kvapkou

Problémy zostali a pribudli ďalšie

Vývoj však ukázal odlišný obraz. Imigrácia sa neznížila podľa očakávaní, podniky sa museli prispôsobiť novým administratívnym pravidlám a hospodársky rast zaostal za predchádzajúcimi prognózami.

Zmeny nastali aj v obchode medzi Britániou a členskými štátmi EÚ. Hoci dohoda zachovala obchod bez ciel a kvót, firmy sa musia vyrovnávať s rozsiahlejšou byrokraciou, colnými formalitami a komplikovanejšími dodávateľskými reťazcami. Najviac to zasiahlo menších exportérov a dovozcov.

Dôsledky brexitu pocítil aj finančný sektor. Podľa predsedu finančnej londýnskej štvrte City Michaela Mainelliho prišlo centrum britských financií približne o 40-tisíc pracovných miest.

Časť spoločností presunula svoje aktivity do členských krajín EÚ, pričom medzi najväčších víťazov patril Dublin, ktorý prilákal tisíce pracovných miest z finančných služieb.

Prečítajte si tiež

Korunovácia, ktorú sledoval celý svet. A kráľovná, ktorá o polstoročie neskôr navštívila Slovensko

Dlhá cesta k definitívnemu odchodu

Samotná cesta k brexitu sa začala ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2015. Vtedajší premiér David Cameron prisľúbil referendum, aby upokojil euroskeptické krídlo svojej Konzervatívnej strany. Hoci očakával, že voliči zotrvanie v Únii podporia, výsledok hlasovania viedol k jeho rezignácii.

Po formálnom odchode nasledovalo prechodné obdobie, počas ktorého sa vyjednávala nová podoba vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou. Dohoda o obchode a spolupráci začala platiť od 1. januára 2021, no viaceré otázky zostali otvorené.

Prečítajte si tiež

Šokujúca správa obletela Britániu! Rádio oznámilo smrť kráľa Karola III.!

Desať rokov po referende je tak brexit jednou z najvýznamnejších a zároveň najrozporuplnejších udalostí modernej britskej histórie. Kým pre časť spoločnosti symbolizuje obnovenie národnej suverenity, čoraz viac Britov ho dnes hodnotí ako rozhodnutie, ktoré krajine prinieslo viac problémov než vtedy očakávaných výhod.