Krajiny EÚ trápi, že s nimi USA o začatí vojny v Iráne nerokovali, uviedla Kallasová

BRUSEL / Krajinám Európskej únie robí starosti najmä to, že s nimi Spojené štáty nekonzultovali začatie vojny v Iráne ani jej ciele, uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Európska únia podľa nej zostáva spojencom USA, ich nedávnym krokom ale príliš nerozumie.

Vyzvala na ukončenie konfliktu

Kallasová to uviedla v rozhovore s agentúrou Reuters, v ktorom tiež vyzvala na ukončenie konfliktu. "Hlavnou starostou európskych krajín je to, že s nami začatie tejto vojny nikto nekonzultoval - ba naopak. Mnoho Európanov sa snažilo Spojené štáty a Izrael presvedčiť, aby túto vojnu nezačínali," povedala Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. 

Prečítajte si tiež

ONLINE: Izraelská armáda zabila veliteľa síl Basídž, útočila aj na Larídžáního

USA a Izrael začali údery proti Iránu 28. februára. Americký prezident Donald Trump to popri iných vysvetleniach zdôvodnil snahou zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane a vyzval tiež Iráncov, aby vyšli do ulíc a režim zvrhli. Pri americko-izraelskom bombardovaní Teheránu bol okrem iného zabitý dlhoročný najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí, ktorého na čele krajiny nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. Irán v odvete bombarduje Izrael a americké objekty v krajinách Perzského zálivu, jeho rakety či ich časti zostrelené protivzdušnou obranou ale dopadajú aj na civilné budovy v týchto štátoch.

Na otázku Reuters, či je načase vojnu ukončiť, Kallasová odpovedala: "Rozhodne. Myslím, že by bolo v záujme všetkých, aby sa táto vojna skončila. Problém vojen je však ten, že je ľahšie ich začínať ako ukončovať, a vždy sa vymknú z ruky. "

Prečítajte si tiež

Európsky parlament chce posilniť obranu. Nie všetci europoslanci s tým ale súhlasia

Konzultácie s krajinami Blízkeho východu

Niekdajšia estónska premiérka bez bližších podrobností tiež povedala, že EÚ vedie konzultácie s vládami blízkovýchodných krajín vrátane Jordánska a Egypta o tom, ako konflikt uzavrieť tak, aby si "všetci zachovali tvár". Nevylúčila ani možnosť účasti Európy v úsilí o obnovenie bezpečnej plavby Hormuzským prielivom, to ale bude podľa nej pravdepodobne súčasťou diplomatického riešenia.

Viaceré európske krajiny tento týždeň odmietli Trumpove výzvy, aby sa Európania zapojili do vojenskej misie s cieľom zabezpečiť plavbu týmto prielivom kľúčovým pre tranzit ropy, plynu a ďalších komodít, ktorý Irán v súčasnosti z veľkej časti blokuje. Európski lídri tvrdia, že nechcú vystavovať svoje sily nebezpečenstvu vo vojne, ktorú nezačali, a to aj napriek Trumpovmu varovaniu, že v takom prípade "čaká Severoatlantickú alianciu zlá budúcnosť".

Blokáda Hormuzského prielivu

V súvislosti s blokádou Hormuzského prielivu Kallasová navrhuje napodobniť dohodu, ktorú sprostredkovala OSN a ktorá umožňuje Ukrajine vyvážať obilie, potraviny a hnojivá cez Čierne more aj za vojnových podmienok bez toho, aby boli civilné plavidlá vystavené ruským útokom. Kallasová Reuters povedala, že o tejto myšlienke hovorila s generálnym tajomníkom OSN Antóniem Guterresom a že OSN "na tom pracuje". "Otázkou teraz je, na čom sa dokážu zhodnúť susedné krajiny, najmä Irán," dodala.

Rok po tom, ako sa Trump vrátil do Bieleho domu, začala podľa Kallasovej Európska únia tiež brať do úvahy nepredvídateľnosť Spojených štátov. "Samozrejme sme spojenci Ameriky, ale v poslednom čase jej kroky úplne nechápeme," povedala. "Myslím, že po tomto jednom roku je celkom jasné, že slovo, ktoré musíme brať do úvahy, je nepredvídateľnosť. Takže sme teraz pokojnejší, pretože očakávame, že nepredvídateľné veci sa budú diať neustále, a berieme to tak, ako to je - zachovávame chladnú hlavu a zostávame v pokoji," dodala šéfka diplomacie EÚ.

​