Nádej, že by sa iránsky režim mohol demokratizovať, nevychádza z reality, hovorí Kraus
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Čo bude ďalej s Iránom?
BRNO / Nádej, že by sa mohol iránsky režim po smrti najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího demokratizovať, nevychádza z reality. Podľa politológa Jozefa Krausa z Masarykovej univerzity sa naopak môže stať, že sa režim premení na ešte tvrdšiu diktatúru vojenského razenia, síce s pragmatickejším vynúteným prístupom k regionálnym otázkam, ale tvrdším prístupom k domácim záležitostiam, uviedol v komentári pre médiá.
"Fyzická eliminácia Chameneího neznamená, že sa celý režim zosype ako domček z kariet. Naopak. Alí Chameneí mal už svoj vek a dlhodobé zdravotné komplikácie. Téma nástupníctva sa v Iráne intenzívne rieši už dobre desať rokov. Týždne pred hroziacim americkým úderom sa na svetlo sveta dostávali informácie o príprave systému na úmrtie najvyššieho duchovného vodcu," upozornil Kraus.
Aj keď zatiaľ nie je zrejmé, čo sa vo vnútri mocenského aparátu deje, "kára zjavne ide ďalej", komentoval situáciu Kraus. "Tlačiť ju pred sebou teraz nebude Chameneí, ale dosť možno jeho syn, technokrati napojení na bezpečnostný aparát krajiny, prípadne samotné ozbrojené sily. Iránsky režim sa tak nemusí nevyhnutne rozpadnúť, tým menej sa transformovať do liberálnej demokracie západného strihu," opísal situáciu Kraus.
Riziko ďalšej eskalácie
Napokon zmena režimu nebola tým, kvôli čomu USA a Izrael na Irán zaútočili. Hlavným dôvodom je snaha, aby Irán nezískal jadrové zbrane a nestal sa tak jadrovou veľmocou. Uviedol tiež, že časť obyvateľstva oslavuje, naopak druhá časť požaduje pomstu. Iránska spoločnosť je podľa Krausa dlhodobo rozdelená.
"Odvetné opatrenia Irán uviedol v život hneď pár hodín po svojom napadnutí, pričom ich intenzita doteraz nenaplnila čierne scenáre o maximálnej eskalácii a dávala priestor pre blízke rokovania o pokoji zbraní. V tejto chvíli je ale oveľa pravdepodobnejšie dramatické zvýšenie intenzity útokov na izraelské a americké ciele v regióne, a to nielen zo strany samotného Iránu, ale aj zo strany jeho spojencov v podobe libanonského Hizballáhu, irackých šiitských milícií či jemenských Hútíovcov. Do plameňov sa tak môže dostať prakticky celý región s dosť nejasnými a zle odhadnuteľnými následkami," myslí si Kraus.
Dôsledky pre medzinárodný systém
Kraus upozornil aj na ďalšie dlhodobejšie dôsledky americko-izraelského úderu. "Medzinárodné právo už v 21. storočí nehrá vôbec žiadnu úlohu a nikto si už ani neláme hlavu s tým, ako by sa vyhovoril či vylhal z jeho porušovania. Demontáž medzinárodného systému a pokrytectvo svetových politických elít budú mať dosť negatívne dozvuky v nasledujúcich desaťročiach," povedal Kraus.