Trump chce od krajín miliardu dolárov za stále členstvo v navrhnutej Rade mieru

WASHINGTON / Americká administratíva bude chcieť najmenej jednu miliardu dolárov od každej krajiny, ktorá chce byť stálym členom Rady mieru vytváranej prezidentom Donaldom Trumpom, napísala v noci agentúra Bloomberg. Táto informácia je obsiahnutá aj v charte Rady mieru, ktorú zverejnil server The Times of Israel.

V dokumente nie je zmienka o Gaze

Upozornil tiež, že v dokumente nie je zmienka o Gaze. Trump pritom navrhnutú Radu mieru označil za súčasť urovnania situácie v palestínskom Pásme Gazy. Podľa Bloombergu sa niektorí obávajú, že sa Trump snaží vytvoriť konkurenciu voči Organizácii Spojených národov (OSN), ktorú dlhodobo kritizuje. "Toto jednoducho ponúka trvalé členstvo partnerským krajinám, ktoré preukážu hlboký záväzok k mieru, bezpečnosti a prosperite," uviedol v reakcii Biely dom, ktorý podľa agentúry Reuters informáciu o miliardovom príspevku označil za zavádzajúcu.

Rada pre mier je v návrhu Charty opísaná ako medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je podpora stability, obnova spoľahlivej a zákonnej správy a dosiahnutie trvalého mieru v oblastiach postihnutých či ohrozených konfliktmi. Organizácia podľa dokumentu vznikne vo chvíli, keď chartu odsúhlasia tri štáty. Trump by sa mal stať jej prvým predsedom a rozhodovať o krajinách, ktoré do nej budú prizvané.

Trump začal pozývať do Rady mieru svetových lídrov

Trump tento týždeň začal pozývať svetových lídrov a ďalšie významné osobnosti do Rady mieru, ktorú prezentoval akú súčasť druhej fázy svojho minuloročného mierového plánu pre Pásmo Gazy, na základe ktorého tam od októbra platí prímerie medzi Izraelom a palestínskou teroristickou organizáciou Hamas. Ale napríklad list, ktorým pozýva argentínskeho prezidenta Javiera Mileia zverejnený na sociálnej sieti X, ukazuje na Trumpove širšie ambície.

Trump už vyzval množstvo svetových lídrov, vrátane Mileie, prezidentov Turecka či Egypta Recepa Tayippa Erdogana a Abdal Fattáha Sísího či kanadského premiéra Marka Carneyho alebo jordánskeho kráľa Abdalláha II., aby s ním zasadli v mierovej rade pre Gazu. Tiež niekoľko európskych krajín už bolo vyzvaných, aby sa k Rade mieru pripojili, napísala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje bez toho, aby niektorý z európskych štátov vymenovala.

Financie by kontroloval Trump 

Rozhodnutia v Rade pre mier sa prijímajú väčšinou hlasov, pričom každý štát by mal jeden hlas. Všetky odhlasované rozhodnutia by však podliehali schváleniu predsedom. Členstvo krajín by trvalo maximálne tri roky od nadobudnutia platnosti Charty, s možnosťou predĺženia predsedom. Trojročný limit by sa pritom nevzťahoval na štáty, ktoré prispejú viac ako miliardou dolárov počas prvého roka od nadobudnutia platnosti Charty.

Financie by kontroloval Trump, čo by bolo neprijateľné pre väčšinu krajín, ktoré by sa mohli stať členmi, uviedli zdroje Bloombergu. Šéfovi Bieleho domu by tiež patrila právomoc vylúčiť z organizácie ktorýkoľvek štát, pričom rozhodnutie by mohla vetovať dvojtretinová väčšina. "Predseda vždy vymenuje svojho nástupcu do funkcie predsedu," stojí tiež v navrhnutej charte.

Čo je Rada mieru?

V zakladajúcej komisii Rady mieru zasadnú americký minister zahraničia Marco Rubio, Trumpov zvláštny vyslanec Steve Witkoff, zať amerického prezidenta Jared Kushner či britský expremiér Tony Blair, oznámil v piatok Biely dom.

Rada mieru má dohliadať na plnenie mierového návrhu, ktorý vlani predložil Trump a na základe ktorého bolo vyhlásené vlani na jeseň v Pásme Gazy prímerie. Orgán bude taktiež dohliadať na aktivity 15-členného výboru zloženého z palestínskych technokratov. Izrael nesúhlasí s ustanovením tohto výboru. Podľa kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámenie Bieleho domu o zriadení výboru v Gaze nebolo koordinované s Izraelom a je v rozpore s izraelskou politikou.