Grónsko na križovatke dejín: Od Vikingov po Trumpove ambície

GRÓNSKO / Od Erika Červeného po Donalda Trumpa, Grónsko je už stáročia na križovatke histórie a geopolitiky. Dánsky inštitút pre medzinárodné štúdiá (DIIS) sumarizuje pohnutú minulosť ostrova a približuje aktuálne snahy Grónska o samostatnosť v tieni amerických záujmov.

Príbeh Grónska sa začína koncom 10. storočia s príchodom Erika Červeného, nórskeho Vikinga vyhnaného z Islandu. Ten hľadal v chladných vodách severného Atlantiku nový domov. "Zelená krajina", ako Erik Grónsko nazval, lákala ďalších nórskych osadníkov a na ostrove vznikli severské osady, ktoré spadali pod nórsku vládu.

Avšak, v 15. storočí severské národy z Grónska bez stopy zmizli. "Dôvodov mohlo byť viacero, od zmeny klímy a ochladenia, ktoré zhoršili životné podmienky, až po konflikty s Inuitmi, ktorí začali osídľovať oblasti obývané Seveřanmi," vysvetľuje Mikkel Runge Olesen z DIIS.

Prečítajte si tiež

Dánsky a grónsky ministri sa stretnú v Bielom dome s Vanceom a Rubiom

V roku 1721 obnovil kontakt s Grónskom nórsky kňaz a misionár Hans Egede, podporovaný dánsko-nórskou korunou. Jeho cieľom bolo nájsť severských osadníkov a obrátiť ich späť na pravú vieru, avšak našiel už len Inuity. Následne sa Egede zameral na ich konverziu na kresťanstvo a v priebehu nasledujúcich generácií sa Grónsko stalo politicky a ekonomicky spojené s Dánskom a Nórskom v koloniálnom vzťahu.

Po rozpade Dánsko-Nórskej monarchie v roku 1814 pripadlo Grónsko Dánsku. "Dánsko pristupovalo ku Grónsku ako k dieťaťu, o ktoré sa treba starať a postupne ho rozvíjať," uviedol Olesen. V roku 1916 Spojené štáty potvrdili dánske práva na Grónsko v rámci dohody, ktorá im uľahčila nákup Dánskej Západnej Indie (dnes Americké Panenské ostrovy). Nórsky nárok na časti Grónska bol definitívne zamietnutý Stálym medzinárodným súdnym dvorom v roku 1933.

Na ceste k samospráve a nezávislosti

Po druhej svetovej vojne OSN tlačila na dekolonizáciu Grónska. V roku 1953 bola bývalá kolónia začlenená do Dánska a získala dve kreslá v dánskom parlamente. Ďalší dôležitý krok nasledoval v roku 1979, kedy Grónsko dosiahlo samosprávu a bol vytvorený grónsky parlament. V roku 2009 získalo Grónsko rozsiahlu autonómiu, ktorá zahŕňala "plán" pre dosiahnutie nezávislosti.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Spor o Grónsko - kto vyhrá Arktídu?

Hoci prieskumy verejnej mienky opakovane ukazujú, že väčšina Grónčanov túži po nezávislosti, nechcú ju za cenu kolapsu sociálneho štátu. Rozľahlé územie, malá populácia (iba 56 000 obyvateľov) a drsné klimatické podmienky spôsobujú, že grónska vláda je závislá na ročnej dotácii z Dánska vo výške približne 600 miliónov dolárov a na podpore dánskeho štátu v oblastiach ako je obrana a pobrežná stráž.

Strategický význam a americké záujmy

Práve ekonomická závislosť a strategická poloha Grónska v Arktíde priťahujú pozornosť Spojených štátov. "Americké strategické záujmy v Grónsku siahajú až do 19. storočia," vysvetľuje Olesen. Aktívnejšie zapojenie USA nastalo počas druhej svetovej vojny, kedy Nemecko okupovalo Dánsko. Američania sa obávali, že poloha Grónska by mohla byť využitá proti nim.

Prečítajte si tiež

Trump hrozí silou, Grónsko reaguje: "Nechceme byť Američanmi," odkázali Grónčania Trumpovi

Počas studenej vojny USA chránili svoje bezpečnostné záujmy v Grónsku a sledovali odtiaľ ruské rakety, bombardéry a ponorky s jadrovými zbraňami. V posledných rokoch sa americký záujem o Grónsko opäť zvýšil, čo vyústilo až do návrhu prezidenta Donalda Trumpa na kúpu ostrova.

Trumpove motívy zahŕňali okrem bezpečnostných aspektov aj zabezpečenie nerastného bohatstva, najmä vzácnych zemín, a ambíciu urobiť USA opäť "veľkými" prostredníctvom územnej expanzie.

Americké snahy o získanie Grónska narážajú na odpor

Mikkel Runge Olesen z DIIS zdôrazňuje, že právo Grónska na sebaurčenie by malo byť základom pre akýkoľvek budúci vývoj. Použitie vojenskej sily na prevzatie Grónska je podľa neho neprijateľné a nesúhlasí s ním ani väčšina americkej verejnosti.

Zdá sa, že Trumpova administratíva sa snaží získať "srdcia a mysle" Grónčanov, avšak bez väčšieho úspechu. Prieskumy ukazujú minimálnu podporu pripojeniu k USA a grónski politici opakovane odmietajú americké snahy o anexiu.

"Spojené štáty by mali ukončiť svoje nešťastné dobrodružstvo a spolupracovať s Grónskom a Dánskom na zabezpečení svojich legitímnych bezpečnostných záujmov. To by nebolo nič nové, ale návrat k politike, ktorá Spojeným štátom dobre slúžila posledných 75 rokov," uzatvára Olesen.

Pozrite si aj: