Fínsky prezident skoré prímerie na Ukrajine nevidí. Kyjev potrebuje ďalšiu podporu

HALVALA — Prímerie na Ukrajine je pred jarou nepravdepodobné a napriek súčasnému korupčnému škandálu v Kyjeve musia európski spojenci naďalej podporovať Ukrajinu. V rozhovore pre agentúru Associated Press to povedal fínsky prezident Alexander Stubb.

Európa bude potrebovať „sisu“ (ťažko preložiteľné fínske slovo znamená vytrvalosť, odolnosť a húževnatosť), aby zvládla zimné mesiace, keďže Rusko pokračuje v hybridných útokoch a informačnej vojne. Snaží sa destabilizovať Európu a „spôsobiť chaos a paniku“ vrátane podpaľačstva, vandalizmu a propagandy, povedal Stubb.

Fínsky prezident pôsobí ako jeden z kľúčových európskych partnerov v komunikácii medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Svoj dobrý vzťah s Trumpom vrátane hrania golfu používa na obhajobu Ukrajiny. Je si dobre vedomý, čo je v stávke: jeho krajina bola dlho súčasťou ruského impéria a dnes s ním má 1340 kilometrov dlhú hranicu.

V 40. rokoch 20. storočia po dvoch vojnách s Ruskom stratilo Fínsko približne 10 percent územia a súhlasilo s vojenskou neutralitou. To sa zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu a Fíni vstúpili do NATO.

„Môžem prezidentovi Trumpovi vysvetliť, čím si Fínsko prešlo, alebo ako vidím situáciu na bojisku, alebo ako sa vysporiadať s Putinom. A potom, viete, ak prijme jeden z desiatich nápadov, je to dobré,“ povedal.

Rozhovor pre AP sa uskutočnil v sobotu na vojenskej základni severne od hlavného mesta Helsinki počas výcviku fínskych dobrovoľníkov. V bunde s nápisom „sisu“ na chrbte sledoval, ako v mrazivých teplotách nacvičujú evakuáciu zranených z konfliktnej zóny.

„Nie som veľmi optimistický, pokiaľ ide o dosiahnutie prímeria alebo začatie mierových rokovaní, aspoň nie tento rok,“ povedal Stubb. Za tri hlavné otázky na ceste k prímeriu označil bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, obnovu jej ekonomiky a dosiahnutie akejsi dohody o územných nárokoch.

Podľa fínskeho prezidenta pre mier na Ukrajine musia Trump a európski lídri maximalizovať tlak na Rusko a na Putina, aby zmenili svoje strategické myslenie. Putin „v podstate chce poprieť nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“, čo sú ciele, ktoré sa nezmenili od začiatku vojny pred takmer štyrmi rokmi, povedal. Na tento účel Stubb navrhuje použiť nástroje, ako sú stovky miliárd dolárov v zmrazených ruských aktívach držaných v Európe ako záruka na financovanie Ukrajiny, ako aj zvýšiť vojenský tlak na Moskvu.

Za „vynikajúcu prácu“ označil sankcie USA voči hlavným ruským energetických spoločnostiam Lukoil a Rosnefť. Ale je potrebné urobiť viac, aby Ukrajina získala schopnosť zasiahnuť ruský „vojenský alebo obranný priemysel“, dodal. Zrušenie chystaného stretnutia Trumpa a Putina v Budapešti bolo „ďalším príkladom strategickej chyby Rusov. Mali príležitosť a premárnili ju,“ povedal Stubb.