Život v zóne smrti: Černobyľ stráži armáda, ľudia tam však stále žijú

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ČERNOBYĽ / UKRAJINA / Zóna smrti - strážená armádou aj políciou. Černobyľská katastrofa pred takmer štyridsiatimi rokmi bola najhoršou v dejinách jadrovej energetiky. V čase totálnej ruskej invázie na Ukrajine, keď aj v černobyľskej zóne znejú sirény a nad oblasťou lietajú rakety a drony, sú znova na mieste obavy o bezpečnosť. V černobyľskej zóne nakrúcala naša reportérka, ktorá na vlastnej koži zažila, ako to tam vyzerá, ak zaznie letecký poplach v blízkosti reaktora.

+5 fotiek

Výročie tragédie v Černobyle

Do Černobyľskej zóny sme pricestovali hľadať ľudí, ktorí sa rozhodli žiť na mieste najväčšej nukleárnej katastrofy v dejinách ľudstva. Nie je ich tu veľa - z pôvodných vyše sto obyvateľov ich zostalo okolo dvadsať. Prevažne starších žien.

Černobyľské babušky

Hovoria im černobyľské babušky. Žijú v malých domčekoch bez adresy, na opustených miestach, dookola je iba les a úplné ticho. Valentína je vďačná za každú návštevu, za každý rozhovor. Opisuje nám aj to, ako Rusi obsadili jadrovú elektráreň hneď v prvých dňoch vojny. "Všetci sme mali pred domami nápisy - tu žijú ľudia. Vždy som sa modlila a povedala som si, že do môjho domu nevkročia," povedala Valentína.

Aj v černobyľskej zóne znejú sirény. Hrozba dronového útoku v blízkosti černobyľského reaktora tu naberá úplne iný rozmer. Pýtali sme sa Valentíny, čo máme robiť, keď tu nie sú podzemné úkryty. "Nič, len zostaneme pokojní," dodala Valentína.

Naša cesta po černobyľskej pustatine pokračovala k Sofii. Žije sama, no s rodinou je stále v kontakte. Máte mobil? "Áno, a nielen telefón, mám aj internet," uviedla babuška Sofia.

Pomoc mladého Slováka

Pre ňu, ako aj pre ostatných, priváža humanitárnu pomoc mladý Slovák Andrej Pastorek - potraviny aj lieky, už od začiatku ruskej invázie. "Už je to také nie priateľstvo, ale ďalšia rodina, preto sem vždy rád chodím," opísal dobrovoľník pomáhajúci v černobyľskej zóne Andrej Pastorek.

Ľudia tu chodievajú na hríby a v záhradách si pestujú zeleninu, no pravidelné zásobovanie nefunguje. Andrej černobyľskú zónu navštívil vyše dvadsaťkrát. Organizuje zbierky, všetko nakupuje a priváža sám. "Ako keby som sa vrátil v čase - k mojej babke. Plný stôl, veľmi milí a pohostinní ľudia tu sú," dodal Pastorek.

Každý poryv vetra síce dvíha zo zeme rádioaktívny prach, územie však nie je kontaminované rovnomerne. Už štvrtý rok tu ľuďom nad hlavami lietajú ruské drony a rakety. Napriek tomu odtiaľ nikam nechcú odísť - v Černobyli chcú dožiť. "Viete, my sme už starí, ale našich mladých ľutujeme. Oni to majú v tejto vojne veľmi ťažké," uzavrel Vasja.