Tichá genocída kmeňov v Amazónii. Ničí ich ťažba a aj influenceri

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

LONDÝN / Upozorňuje na to nová správa londýnskej organizácie Survival International, podľa ktorej sa na týchto komunitách odohráva „tichá genocída“. Ak vlády nezasiahnu, stovky kmeňov môžu podľa expertov zmiznúť do desiatich rokov.

Žijú v izolácii z vlastnej vôle

Odhaduje sa, že vo svete existuje takmer 200 nekontaktovaných kmeňov, ktoré sa rozhodli žiť v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta. Väčšina z nich obýva amazonský dažďový prales v Južnej Amerike, menšie komunity žijú v Ázii či na tichomorských ostrovoch. Tieto kmene sa živia lovom, rybolovom a pestovaním plodín, hovoria vlastnými jazykmi a uchovávajú si tradičný spôsob života.

Izoláciu si zvolili po generáciách násilia, otroctva a epidémií, ktoré priniesli kontakty s vonkajším svetom. „Odmietanie kontaktu je prejavom ich autonómie a sebaurčenia. Nič od nás nepotrebujú – sú šťastní v lese a majú obrovské znalosti o prírode,“ uviedla Fiona Watson z organizácie Survival International.

Ničia ich pôdu aj vodu

Podľa správy viac ako 90 percent nekontaktovaných národov čelí hrozbám spojeným s ťažbou dreva, nerastných surovín a rozširovaním agropodnikov. Tieto aktivity devastujú ich územia, ničia zdroje potravy a znečisťujú vodu. „Je to tichá genocída. Nevidíme to v televízii, ale deje sa to práve teraz,“ varuje Watson.

Ochrancovia prírody upozorňujú, že medzi najväčšie hrozby patria aj nelegálni zlatokopi a drogové gangy, ktorí prenikajú hlboko do amazonských lesov v Brazílii, Peru či Venezuele. Neraz používajú násilie, aby domorodcov zastrašili alebo vyhnali.

Nebezpeční sú aj misionári a influenceri

Organizácia upozorňuje, že problémom nie sú len ťažiari. Evanjelickí misionári opakovane porušujú zákazy vstupu na chránené územia, aby kmene obrátili na svoju vieru. V Paraguaji takéto pokusy viedli dokonca k „lovu na ľudí“, pri ktorom boli členovia kmeňa Ayoreo zajatí a zabití. V posledných rokoch sa objavil aj nový fenomén – influenceri a youtuberi, ktorí sa pokúšajú kmene kontaktovať kvôli obsahu na sociálne siete.

V marci bol napríklad zatknutý 24-ročný Američan Mykhailo Viktorovych Polyakov, keď sa pokúsil vstúpiť na zakázané územie ostrova North Sentinel. „Aj keď majú dobré úmysly, môžu priniesť smrteľné choroby, proti ktorým domorodci nemajú imunitu. Jedna chrípka môže vyhubiť celý kmeň do roka,“ varuje Watson.

Kontakt môže byť smrteľný aj pre cudzincov

Nedôvera k cudzincom medzi nekontaktovanými národmi je extrémne silná. Ak sa niekto pokúsi priblížiť, môžu reagovať útokom. V minulom roku zabili dvaja členovia peruánskeho kmeňa Mashco Piro dvoch drevorubačov, ktorí vnikli na ich územie. V roku 2018 rovnaký osud postihol amerického misionára, ktorého obyvatelia ostrova North Sentinel zabili šípmi a pochovali na pláži.

Aktivisti žiadajú globálny zákaz ťažby na týchto územiach

Organizácia Survival International vyzýva vlády, aby uznali územia nekontaktovaných kmeňov a zakázali na nich akúkoľvek ťažbu či poľnohospodársku činnosť. Navrhuje zaviesť globálnu politiku bezkontaktného prístupu, ktorá by chránila ich hranice, pozastavila ťažobné projekty a trestala zločiny proti domorodcom. „Musíme si uvedomiť, že nejde o relikty minulosti, ale o komunity s vlastnými právami, ktoré sú dôležité aj pre stabilitu svetovej klímy,“ uzatvára Watsonová.