Lotyšsko si ako prvá krajina v EÚ odhlasovalo odchod z Istanbulského dohovoru, prezident zákon vetoval

RIGA / Lotyšský parlament vo štvrtok (30. 10.) schválil vystúpenie z Istanbulského dohovoru. Ak rozhodnutie potvrdí prezident Edgars Rinkēvičs, Lotyšsko podnikne takýto krok ako prvá krajina Európskej únie. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP a DPA.

Po 13-hodinovom rokovaní hlasovalo 56 poslancov za odstúpenie od dohovoru, 32 bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Medzinárodná zmluva Rady Európy (Istanbulský dohovor) vstúpila v Lotyšsku do platnosti po ratifikácii v roku 2024. Jej cieľom je zjednotiť systém ochrany a podpory obetí násilia, vrátane domáceho. Podľa AP ultrakonzervatívne skupiny a niektoré politické strany v Európe Istanbulský dohovor v posledných rokoch kritizovali s tvrdením, že presadzuje „rodovú ideológiu“, podporuje sexuálne experimentovanie a ohrozuje deti.

Proces vystúpenia v Lotyšsku odštartovali v septembri opoziční poslanci, ku ktorým sa pridala aj Únia zelených a poľnohospodárov ako jedna z troch strán vládnej koalície vedenej premiérkou Evikou Siliňovou. Vláda nastúpila v roku 2023 so sľubom dohovor ratifikovať a Siliňová rozhodnutie o vystúpení ostro kritizovala. Podľa analytikov spojenie opozície a časti koalície v tejto otázke odhaľuje rastúce napätie vo vnútri vládneho tábora pred parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na jeseň 2026.

Proti vystúpeniu sa protestovalo

Proti vystúpeniu protestovalo ešte v stredu večer pred parlamentom v Rige približne 5000 ľudí, uviedla agentúra Baltic News Service. Po štvrtkovom hlasovaní sa očakáva, že prezident Rinkevičs príslušný zákon preskúma. Má viacero možností, napríklad vrátiť zákon do parlamentu alebo za určitých okolností aj vypísanie referenda.

Z Istanbulského dohovoru vystúpilo doteraz len Turecko. Viaceré krajiny síce dokument podpísali, no doteraz ho neratifikovali – medzi nimi aj Slovensko, Česko či Maďarsko.

Lotyšský prezident Edgars Rinkévičs v pondelok 32. novembra 2025 vetoval zákon, ktorým parlament v piatok rozhodol o vystúpení Lotyšska z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Lotyšskí poslanci budú musieť návrh opätovne prerokovať, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Prezident vo svojom vyhlásení uviedol, že zákon by „vyslal protichodný signál lotyšskej spoločnosti aj medzinárodným spojencom“. Poukázal tiež na rozličné názory medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v tejto otázke. Ak by Rinkévičs zákon podpísal, Lotyšsko by sa stalo prvou krajinou EÚ, ktorá by od dohovoru odstúpila.

Proces vystúpenia od dohovoru v Lotyšsku odštartovali v septembri opoziční poslanci, ku ktorým sa pridala aj Únia zelených a poľnohospodárov ako jedna z troch strán vládnej koalície vedenej premiérkou Evikou Siliňovou, ktorá rozhodnutie o vystúpení ostro kritizovala. „Dôrazne nesúhlasím s vystúpením Lotyšska z Istanbulského dohovoru,“ napísala v sobotu na sociálnej sieti X.

Podľa analytikov spojenie opozície a časti koalície v tejto otázke odhaľuje rastúce napätie vo vnútri vládneho tábora pred parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na jeseň 2026. Istanbulský dohovor vstúpil v Lotyšsku do platnosti po ratifikácii v roku 2024. Jeho cieľom je zjednotiť systém ochrany a podpory obetí násilia vrátane domáceho. Podľa AP ultrakonzervatívne skupiny a niektoré politické strany v Európe Istanbulský dohovor v uplynulých rokoch kritizovali s tvrdením, že presadzuje „rodovú ideológiu“, podporuje sexuálne experimentovanie a ohrozuje deti.