Rusko objavilo výmenný obchod, autá s Čínou mení za obilie. Sankcie tak obchádzajú aj iné krajiny

RUSKO/ČÍNA/IRÁN – Krajiny, ktoré sú zasiahnuté sankciami sa ich snažia obísť rôznym spôsobom. Jedným z nich je aj výmenný obchod, ktorý z celej transakcie úplne vynecháva peniaze. Barterový obchod tak využívajú nielen krajiny, ktoré trpia sankciami západu, ale aj také, ktoré sa ich zavedenia obávajú.

Svetový obchod sa v posledných mesiacoch a rokoch dostal pod výrazný tlak. Na jednej strane za to môže ruská agresia voči Ukrajine, na strane druhej sa takmer každá krajina stala obeťou colnej vojny amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rôzne druhy sankcií, ktoré medzinárodné spoločenstvo uvalilo na Rusko po začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine vo februári 2022 prinútili Moskvu, aby oprášila barterový obchod, teda výmenu v štýle „niečo za niečo“. K barterovému obchodu sa tak po vzore Ruska uchyľujú aj ďalšie krajiny, ktoré sa zas obávajú sekundárnych sankcií za to, že s Moskvou obchodujú.

Platba v naturáliách

Rusko sa k barterovému obchodu uchýlilo najmä preto, že kvôli sankciám nemá dosah na svetové finančné trhy. Ak aj niekto s ruskom obchoduje, používa ruský rubeľ, ktorý má len zlomok svojej niekdajšej hodnoty. Finančné operácie v rubľoch sú preto nevýhodné.

Moskva momentálne využíva barter najmä vo vzájomnom obchode s Čínou. Podľa informácií agentúry Reuters dochádza za výmenu áut za obilie. Čínski partneri nakupujú autá v čínskej mene juan, ruskí obchodníci obilie nakupujú v rubľoch, a obe krajiny si tovary následne vymenia. Rusko tiež Číne dodáva rôzne druhy rúd a kovov, ktoré vymieňa za hotové stroje rôzneho druhu.

Do obchodov s Čínou sa barterovým obchodom zapája aj Irán. Peking napríklad Teheránu dodal súčiastky do automobilov v hodnote dvoch miliónov dolárov a dostal za to pistácie. Srí Lanka zas za dodávky iránskej ropy zaplatila zásielkami čaju.

Paralelné svety

Analytik Muflih Hidayat predpokladá, že ak pretrvá súčasný stav, ktorý je determinovaný najmä geopolitickým napätím, barterový obchod bude aj naďalej pokračovať a naberať na rozmeroch. „Krajiny, ktoré čelia sankciám, budú aj naďalej hľadať spôsoby, ako vo výmennom obchode pokračovať. Budú vyvíjať nástroje a mechanizmy na udržanie dôležitých obchodných vzťahov, ktoré sa budú vymykať konvenčným finančným transakciám,“ uvádza.
Hidayat pripomína, že na svete už vzniklo viacero „fiškálnych ostrovov“, teda ekonomík, ktoré sú čiastočne alebo úplne odstrihnuté od svetového finančného systému založenému na používaní reálnych financií.

Iróniou pritom je, že sankcie uvalené na Irán a ďalšie krajiny mali za cieľ zahraničný obchod skôr stlmiť. Namiesto toho prispeli k vytvoreniu paralelného finančného systému. Odborníci pripomínajú, že barterový obchod nie je ale tak jednoduchý, ako kedysi. Zvyčajne v sebe zahŕňa viacero strán, medzi ktorými tovar prúdi. Nezriedka môže ísť aj o obchod hneď cez viacero krajín.

Ako obchádzať sankcie

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine čelí celému radu ekonomických sankcií a krajinu opustilo viacero západných firiem, ktoré sa nevedeli stotožniť s politikou prezidenta Vladimira Putina. Aj bežní Rusi tak trpeli nedostatkom západných tovarov, na ktorý boli zvyknutí. Moskva si ale našla krajiny, ktoré sú ochotné jej v tom pomáhať. Západný tovar sa do Ruska dostáva napríklad cez Arménsko, Kazachstan. Kirgizsko a ďalšie postsovietske krajiny, ale napríklad aj cez Indiu. Popri barterovej forme obchodu ide o ďalší spôsob, ako sa sankcie dajú obchádzať.

O náraste novej formy medzinárodného obchodu hovorí aj Maxim Spassky, tajomník Generálnej rady Rusko ázijskej únie priemyselníkov a podnikateľov. „Rast barterovej formy obchodu je výsledkom dedolarizácie, tlaku sankcií a nedostatok likvidity medzi partnermi,“ konštatuje.

Vplyv na vojnu na Ukrajine

Ruské drony útočili v Kyjeve

TASR/AP

Obchádzanie sankcií má dopad aj na vojnu u našich východných susedov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že drony, ktorými Rusko pravidelne útočí na Ukrajinu, stále obsahujú súčiastky, ktoré boli vyrobené na západe. Aj preto obvinil napríklad Veľkú Britániu, Nemecko, Čínu či Spojené štáty z toho, že nerobia dostatok pre to, aby zabránili vývozu týchto súčiastok do Ruska.

​Čipy, mikroprocesory senzory a ďalšie kriticky dôležité súčiastky sa nachádzajú dokonca aj v raketách Iskander či Kindžal, ktoré Rusko označuje za svoje najúčinnejšie zbrane. Kyjev preto pripravuje sankcie voči tým krajinám, ktoré vojne proti Ukrajine pomáhajú.