EÚ sa blíži k dohode o obmedzení pohybu ruských diplomatov v Schengene

BRUSEL / Členské štáty EÚ sa zdajú byť blízko dohody na obmedzení pohybu ruských diplomatov v rámci bloku. Maďarsko podľa denníka Financial Times naznačilo, že návrh už nebude blokovať. Ďalšie rokovania veľvyslancov pri EÚ sa konajú v stredu. Návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov po schengenskom priestore už takmer dva roky presadzovala Česká republika, dlho pre neho ale nezískala dostatočnú podporu. Spravodajské služby tvrdia, že najrôznejšie sabotáže v Európe sú často vedené špiónmi operujúcimi pod diplomatickým krytím.

Moskvou sponzorovaní spravodajcovia sú obviňovaní z nárastu provokácií proti štátom NATO, od podpaľačstva a kybernetických útokov až po sabotáže infraštruktúry a narušenia spôsobené dronmi. Podľa bezpečnostných služieb ide o koordinovanú kampaň s cieľom destabilizovať európskych spojencov Kyjeva, napísal list Financial Times. Navrhované pravidlá majú donútiť ruských diplomatov pôsobiacich v hlavných mestách EÚ informovať ostatné vlády o svojich cestovných plánoch ešte predtým, ako prekročia hranice hostiteľskej krajiny.

Diplomatická služba EÚ prišla s týmto návrhom na konci septembra a zahrnula ho do nového, devätnásteho balíka sankcií proti Rusku v reakcii na jeho agresiu proti Ukrajine. Sankcie je potrebné schváliť jednomyseľne. Aj podľa zdrojov ČTK existujú náznaky, že by Maďarsko na stredajšom rokovaní Coreperu, teda schôdzky veľvyslancov členských krajín únie, nemalo byť proti a štáty by tak mohli nájsť zhodu.

Ohľadom celého devätnásteho balíka ale zostávajú ešte dva problémy, respektíve nejasnosti. Jedna sa týka Slovenska, ktorý podmieňovalo súhlas so sankciami kroky Európskej komisie v oblasti energetiky a priemyslu, ktoré nijako nesúvisia s obsahom balíka. Podľa zdrojov z komisie únijná exekutíva príliš netušila, čo Bratislava chce. Pri predchádzajúcom osemnástom balíku slovenský premiér požadoval záruky EK ohľadom dodávok plynu a dostal ohľadom toho list od šéfky Európskej komisie. Či bude niečo podobné aj teraz, nebolo jasné.

Druhý problém sa objavil pri Rakúsku. To so všetkými navrhovanými obmedzeniami súhlasilo, avšak chcelo navyše do balíka zahrnúť ďalšie opatrenia vedúce k zrušeniu sankcií na aktíva spojené s ruským oligarchom Olegom Deripaskom, aby tak mohla byť odškodnená rakúska banka Raiffeisen Bank International za pokutu, ktorú má zaplatiť v Rusku. S tým ale podľa zdrojov ČTK nesúhlasí 14 krajín. Ich veľvyslanci pri EÚ už minulý týždeň uviedli, že ak by bol rakúsky návrh do sankcií zahrnutý, nemôžu balík podporiť.

V súvislosti s obmedzením pohybu ruských diplomatov český minister zahraničia Jan Lipavský opakovane pripomínal, že celý rad špionážnych aktivít sa odohráva pod diplomatickým krytím, čo je "verejne známym faktom". Česko preto už dlhé mesiace požadovalo, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré umožnia pohyb len v hostiteľskej krajine, a nie po celom schengenskom priestore. Zároveň chcelo, aby EÚ prijímala len biometrické pasy, ktoré je ťažšie falšovať či prepojiť s falošnou identitou. Pre svoj návrh získavali Česi v EÚ v poslednom čase čoraz väčšiu podporu. Niektoré krajiny, napríklad Nemecko, Maďarsko či Taliansko, ale s týmto opatrením mali stále problém. Obávali sa totiž recipročných krokov zo strany Moskvy.