Štyridsať rokov bez hraníc: Ako Schengen zmenil Európu a čo ho čaká

BRATISLAVA / Dnes si pripomíname 40. výročie podpísania Schengenskej dohody, ktorá položila základy pre najväčšiu zónu voľného pohybu na svete. Ako táto zóna funguje, aký vplyv má na Slovensko a aké výzvy ju čakajú v budúcnosti?

Už štyri desaťročia sa Európa mení vďaka myšlienke, ktorá sa zrodila v malebnom luxemburskom mestečku Schengen. Práve tam, 14. júna 1985, podpísalo päť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko a Nemecko – dohodu, ktorá mala navždy zmeniť spôsob, akým sa Európania pohybujú po kontinente.

Od piatich k takmer tridsiatim

Schengenská dohoda bola odpoveďou na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach a snahu o zjednodušenie života občanom. Integrácia pokračovala podpisom Schengenského dohovoru v roku 1990, ktorý stanovil konkrétne opatrenia na odstránenie hraničných kontrol a pravidlá fungovania celého systému.

Hoci samotné zrušenie kontrol prišlo až v roku 1995, kedy sa k pôvodnej pätici pridalo Portugalsko a Španielsko, odštartoval sa proces, ktorý vyvrcholil vytvorením priestoru, kde slobodne žije a cestuje viac ako 450 miliónov ľudí. Dnes Schengenský priestor združuje 25 z 27 členských štátov Európskej únie, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Od 1. januára 2025 sú novými členmi Bulharsko a Rumunsko. Slovenská republika sa stala súčasťou tejto zóny voľného pohybu 21. decembra 2007.

Schengen

TASR

​

Vplyv na Slovensko a bežný život

Podľa ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára, je Slovensko súčasťou Schengenu už vyše 17 rokov, vďaka čomu môžu Slováci jednoduchšie cestovať, študovať či pracovať v rámci členských štátov. Firmy a slovenské hospodárstvo zase profitujú z rýchlejšej logistiky a v regiónoch sa zintenzívnila cezhraničná výmena.

Každý deň prekročí vnútorné hranice Schengenu približne 3,5 milióna ľudí za prácou, štúdiom alebo s cieľom navštíviť rodinu a priateľov. Odhaduje sa, že Európania každoročne uskutočňujú 1,25 miliardy ciest v rámci tohto priestoru, čo má pozitívny dopad aj na rozvoj cestovného ruchu.

Výzvy a budúcnosť Schengenu

Schengenský priestor však v súčasnosti čelí viacerým výzvam. Nárast nelegálnej migrácie a s ňou spojené bezpečnostné hrozby viedli niektoré členské štáty k dočasnému obnoveniu kontrol na vnútorných hraniciach. Medzi ne patrí aj Nemecko, ktoré v poslednom období sprísnilo postupy proti imigrácii. O opatreniach na hraniciach so Slovenskom hovorí aj český minister vnútra Vít Rakušan, a zavedenie dočasných hraničných kontrol so susedmi nevylúčil ani poľský premiér Donald Tusk.

Schengen

TASR

​

Minister Blanár zdôrazňuje, že pre silný Schengen je potrebné lepšie chrániť vonkajšie hranice Únie a hľadať efektívne riešenia na zastavenie nelegálnej migrácie. Slovenská republika konzistentne presadzuje zvýšenie ochrany vonkajších hraníc EÚ a okrem ochrany schengenskej hranice s Ukrajinou vysiela SR príslušníkov polície aj na pomoc pri ochrane schengenskej hranice Maďarska so Srbskom.

Schengenská dohoda prešla dlhú cestu od svojho podpisu. Ako uviedol minister Blanár: "Schengen nie je len projekt na papieri, je to výsledok partnerstva, ktorý prispieva ku kvalite života našich občanov a posilňuje naše ekonomiky." Je preto kľúčové, aby sa Schengenský priestor vrátil do svojho plne funkčného stavu a pokračoval v prinášaní výhod pre občanov a ekonomiky členských krajín.

​