Britská rozviedka verbuje špiónov cez internet. Chce informácie o Rusku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

LONDÝN / Podľa legendárnej tajnej služby MI6 sa môže agentom stať každý, komu záleží na bezpečnosti Spojeného kráľovstva. Spúšťa preto web, ktorý umožní zdieľanie citlivých informácií. Nepopiera, že v jej hľadáčiku sú najmä správy týkajúce sa aktivít Ruskej federácie.

Britská tajná služba MI6 spúšťa špeciálny internetový portál s názvom Silent Courier, ktorý má nalákať širokú verejnosť, aby zdieľali akékoľvek informácie, ktoré pomôžu v rámci medzinárodnej špionáže. Britská rozviedka chce, aby potenciálni „špióni“ mali platformu, ktorá umožní zdieľať citlivé informácie. „Chceme, aby tí, ktorí majú citlivé informácie týkajúce sa nestability vo svete či o medzinárodnom terorizme alebo o nepriateľskej aktivite nepriateľských rozviedok, aby o týchto aktivitách informovali MI6 bezpečne v online priestore,“ spresnil odchádzajúci šéf MI6 Richard Moore.

Otvorené virtuálne dvere

Návod, ako je možné k novému webu pristúpiť,, zverejní MI6 na svojom oficiálnom kanáli na platforme YouTube. Moore pripomína, že na prístup k webu by mali budúci prispievatelia pristupovať cez zariadenia, ktorých VPN na seba nemajú priamo napojené.

V súvislosti s novým portálom Silent Courier britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová pripomenula, že národná bezpečnosť je povinným pilierom každej britskej vlády. „Svet sa mení a hrozby sa znásobujú. Spojené kráľovstvo musí zaistiť, aby bolo vždy o krok vpred pred svojimi protivníkmi,“ hovorí Cooperová.

Najmä z Ruska

Britská rozviedka sa ani len netají, že ju zaujímajú najmä informácie týkajúce sa aktivít Ruskej federácie. Šéf tajnej služby už v roku 2023 počas prejavu v Prahe vyzval občanov Ruska, aby špehovali v prospech Spojeného kráľovstva. „Mnoho Rusov ostalo v tichom zdesení z toho, čo ruské vojská robia na Ukrajine,“ povedal Moore. Moskva jeho slová odsúdila a Rusov, ktorí by chceli donášať informácie smerom na Západ pripomenula osud Sergeja Skripaľa. Ten ako dvojitý agent prcoval ako pre Rusko, tak aj Spojené kráľovstvo. V roku 2018 bol v britskom meste Salisbury otrávený, pokus o jeho zabitie ale prežil.

Šéf britskej rozviedky MI6 Richard Moore

TASR/AP

Dôvodom nových opatrení je najmä vojna na Ukrajine. Rusko podľa Moorea predstavuje hrozbu aj pre britskú spoločnosť. Končiaci riaditeľ rozviedky MI6 povedal, že neexistujú dôkazy o tom, že by chcel ruský prezident Vladimir Putin rokovať o mieri. Namiesto toho ťahá Západ za nos, v tom ale nemôže uspieť. „Putin si odkrojil väčší kus, než dokáže stráviť. Myslel si, že dosiahne ľahké víťazstvo. Ukrajinu ale podcenil,“ vyhlásil.

Hrozby na vzostupe

Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) od začiatku plnoformátovej vojny Ruska na Ukrajine vo februári 2022 vzrástla agresívna kampaň Moskvy voči krajinám Západu. Počet útokov s ruskou stopou sa medzi rokmi 2023 a 2024 strojnásobil. Stojí za nimi ruská vojenská spravodajská služba GRU, a to buď priamo, alebo prostredníctvom najatých agentov.

„Takmer 27 percent útokov je cielených na dopravu, ďalších približne 27 percent útokov je na vlády či ich predstaviteľov. Ďalších 21 percent útokov malo za cieľ kritickú infraštruktúru a rovnaké množstvo útokov cielilo na rôzne firmy,“ uvádza analýza CSIS, ktorej autorom je Seth G. Jones.
Rusko pritom nielen v Európe, ale napríklad aj v Spojených štátoch používa hneď niekoľko prostriedkov. Patrí medzi ne napríklad ovplyvňovanie verejnej mienky tak, aby sa verejnosť viac naklonila na stranu Ruska. Nemalé úsilie Moskva investuje aj do podkopávania demokratických princípov v jednotlivých európskych krajinách.

Fyzické útoky majú tiež rôznu formu. Rusko využilo napríklad loď Newnew Polar Bear registrovanú v Číne, aby poškodila dvojicu podmorských dátových káblov a plynovodu v Baltskom mori tak, že po dne ťahala kotvu. Ropný tanker Eagle S zas poškodila podmorský kábel vo Fínskom zálive.

Terčom sa stali aj firmy, ktoré vyrábajú zbrane, ktoré Európa vyváža na Ukrajinu. Požiar v máji 2024 vypukol požiar v sídle spoločnosti Diehl Group, ktorá vyrába rakety typu zem-vzduch s názvom IRIS-T. Mesiac predtým zaznela menšia explózia aj vo firme BAE Systems, ktorá je najväčším výrobcom zbraní v Spojenom kráľovstve. ZA zmienku stoja aj výbuchy v muničných skladoch v českých Vrběticiach v roku 2014.

Výnimkou neboli ani vraždy či ublíženia na zdraví. V roku 2023 sa obeťou útoku v Španielsku stal ruský pilot Maxim Kuzminov, ktorý s ruskou helikoptérou dezertoval a preletel na Ukrajinu. V litovskom Vilniuse sa zas terčom útoku stal spolupracovník ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného Leonid Volkov, brutálny útok kladivom ale prežil. Jones pripomína, že útoky rôzneho druhu prebiehali v takmer každej krajine Európskej únie. „Útoky sa nediali len v krajinách, ktoré majú s Ruskom dobré vzťahy, ako napríklad Maďarsko či Srbsko. Cieľom útokov ale nebolo ani Grécko, Portigalsko, Rumunsko či Švajčiarsko,“ uzatvára Jones.