1302. deň na Ukrajine: Ruské nočné útoky narušili dodávky elektriny aj železničnú dopravu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
1300. deň na Ukrajine
KYJEV / Ruské drony v noci na stredu opäť útočili na ciele naprieč Ukrajinou. V stredoukrajinskej Kirovohradskej oblasti narušili dodávky elektriny a zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Vojna na Ukrajine
Dôsledky ruských nočných útokov
"V noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť," napísal Kuleba na Telegrame. "Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku," dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív.
"V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie," napísal na Telegrame gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč. Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.
Putin už dlho testuje hranice, vyhlásil Merz
"Putin už dlho testuje hranice," povedal Merz počas debaty v nemeckom parlamente. "Sabotuje, špehuje, vraždí, snaží sa vyvolávať neistotu," vyhlásil kancelár.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval v stredu Európu, aby nedovolila Rusku diktovať podmienky mierovej dohody na Ukrajine. Podľa jeho slov by to len povzbudilo ruského prezidenta Vladimira Putina, "aby hľadal svoj ďalší cieľ". Informovala o tom tlačová agentúra DPA, píše TASR.
Podľa neho sa to ukázalo minulý týždeň v Poľsku, keď ruské drony narušili vzdušný priestor krajiny. Putin sa však snaží narušiť stabilitu aj nemeckej spoločnosti, varoval Merz. "Ale my to nedovolíme," zdôraznil kancelár s tým, že Nemecko práve z tohto dôvodu posilňuje svoju odolnosť a obranné kapacity. "Musíme odradiť našich oponentov od ďalšej agresie a súčasne priviesť spojencov a partnerov bližšie k sebe," dodal.
Nemecko patrí k najsilnejším podporovateľom Ukrajiny po invázii Ruska z februára 2022, doplnila DPA. Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň povedal, že jeho krajina už prekonala USA a je v súčasnosti najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Kyjevu.
Na Ukrajinu sa z Ruskom okupovaného územia vrátilo ďalších 16 detí, uviedol Jermak
Medzi navrátenými je podľa Jermaka aj 15-ročné dievča, ktoré uniklo okupácii so svojou tetou po tom, čo jej rodičov a staršieho brata Rusi odsúdili na dlhé roky väzenia na základe vykonštruovaných obvinení.
Na Ukrajinu sa z jej územia okupovaného Ruskom vrátilo ďalších 16 ukrajinských detí, oznámil v stredu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Všetky z nich sú podľa neho v bezpečí, dostávajú psychologickú podporu a obnovujú si svoje ukrajinské doklady, informuje TASR.
Ďalším je desaťročný chlapec, ktorého okupačné úrady takmer odobrali jeho rodičom a vyvíjali tlak na jeho matku, aby súhlasila s vymyslenou dohodou o opatrovníctve, tvrdiac, že nemôže zostať so svojimi biologickými rodičmi.
Humanitárne výskumné laboratórium z Yaleovej univerzity v zverejnilo závery svojho najnovšieho vyšetrovania, na základe ktorých tvrdí tvrdí, že Rusko zaviedlo rozsiahly systém "prevýchovy" a militarizácie ukrajinských detí, ktoré násilím deportovalo. Odborníci identifikovali viac než 210 miest, kde boli odvlečené na vojenský výcvik, výrobu dronov a iné formy nútenej prevýchovy.
Deti sa naspäť na Ukrajinu dostali na základe iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorú spustili v roku 2023 s cieľom "vrátiť všetky ukrajinské deti unesené Ruskom". Takto sa z Ruska a ním okupovaných ukrajinských území dostala na Ukrajinu začiatkom septembra skupina detí vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.
Ukrajina tvrdí, že desaťtisíce tamojších detí boli unesené alebo odvlečené do Ruska alebo na Ruskom okupované územia, a to bez vedomia ich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva tvrdí, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny.