Nad českou pomocou Ukrajine sa zmráka. O jej osude rozhodnú voľby

PRAHA / Česká muničná iniciatíva pomáha Ukrajine v boji proti Rusku. Jej činnosť sa ale nepáči opozícii, ktorá môže po októbrových voľbách nastúpiť k moci. Andrej Babiš ju chce zrušiť.

Česká muničná iniciatíva sa u našich susedov dostáva pod ďalšiu paľbu kritikov. Nástroj, ktorý pomáha Ukrajine v boji proti Rusku a ktorý na front dodal viac ako milión delostreleckých granátov, si vo svete získal obdiv a Prahe pridal kredibilitu v očiach zahraničných partnerov.

Nad muničnou iniciatívou u našich susedov sa ale zmráka. Dôvodom sú blížiace sa voľby do poslaneckej snemovne parlamentu. Líder strany ANO, ktorá vedie v predvolebných prieskumoch, avizoval, že v prípade nástupu do premiérskeho kresla ju zruší. Andrejovi Babišovi sa nepozdáva, koľko peňazí z českého rozpočtu už iniciatíva pohltila. Chce, aby tieto peniaze išli ľuďom.

„Prehnitá a netransparentná“

Česká muničná iniciatíva umožňuje krajinám Európskej únie, ale aj mimo nej, nakupovať muníciu najmä v podobe delostreleckých granátov rôznej ráže, ktoré Ukrajina na bojisku potrebuje. Jednotlivé krajiny, ktoré sa do iniciatívy prihlásia, formu pomoci a jej objem komunikujú následne už len s českými zbrojovkami, ktoré kontrakt vyplnia. Ide o spoločnosti STV Group, Czechoslovak Group, Colt CZ Group, Omnipol a DSS.

Práve nejasnosti okolo toho, akým spôsobom bola pätica zbrojoviek vybratá, vyvoláva najmä v českej opozícii veľa otázok. „Na základe informácií ktoré máme, existujú v rámci iniciatívy neprimerane vysoké marže, pochybná kvalita produktov a tiež nedôveryhodná dodávateľská sieť,“ povedal pre portál Politico podpredseda ANO Karel Havlíček. „Práve pre tieto dôvody by iniciatívu mala riadiť Severoatlantická aliancia,“ dodal. Predseda ANO Babiš iniciatívu označil ako „starú, prehnitú, predraženú a netransparentnú“.

Česi chcú pomáhať menej

Opozičným stranám, ktoré chcú muničnú iniciatívu zrušiť, nahrávajú aj nálady v krajine. Podľa posledného prieskumu českého analytického ústavu STEM totiž narastá skepsa a klesá optimizmus obyvateľov Česka v otázke vojny na Ukrajine. Podľa takmer polovice opýtaných (49 percent) je pomoc poskytovaná Ukrajine príliš vysoká. 29 percent ju považuje za akurátnu a podľa šiestich percent je nedostatočná. „Postupný pokles podpory pre posielanie vojenskej pomoci je nevyhnutným výsledkom zvyšujúcej sa skepsy ohľadom ďalšieho vývoja konfliktu,“ konštatuje analytik STEM Jiří Táborský.

Súčasný český premiér Petr Fiala, počas ktorého úradovania iniciatíva na pomoc Ukrajine vznikla, ju obhajuje a chce v nej naďalej pokračovať. Podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského by bolo zrušenie iniciatívy darom pre ruského prezidenta Vladimira Putina. „Tým, že čo i len uvažujeme o zrušení iniciatívy na podporu Ukrajiny sa zahrávame s Európskou bezpečnosťou,“ podotkol Lipavský.

Nekvalitné granáty?

Otcom myšlienky pomoci Kyjevu s muníciou je český prezident Petr Pavel, ktorý s ňou prišiel v čase, kedy Spojené štáty s dodávkami zbraní meškali a Moskve sa zas dostávala munícia zo strany jej spojenca, Severnej Kórey. Pavel na iniciatíve naďalej trvá a reči o jej neefektívnosti označil za snahu o jej diskreditáciu.

Kritika muničnej iniciatívy sa ozýva aj z ďalšej strany – z tej ukrajinskej. Niektorí delostrelci, ktorí s muníciou prichádzali do kontaktu, sa sťažovali, že delostrelecké granáty vybuchovali predčasne, jeden mal dokonca vybuchnúť ešte v hlavni a zraniť obsluhujúcich vojakov.

Škody po ruskom ostreľovaní

TASR/AP

​

Ďalšie dopisy, ktoré majú ilustrovať slabšiu kvalitu zbraní má k dispozícii portál investigace.cz. Šéf Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu Aleš Vytečka ich ale označil za účelové. Podľa jeho slov môže byť za chybovosťou aj nesprávna manipulácia s delostreleckou muníciou. Samotný portál investigace.cz pripomína, že Kyjev od začiatku vojny na Ukrajine dostal desiatky kusov rôznej vojenskej techniky, ktorá nemusí byť kompatibilná so všetkými druhmi munície.

Zbierka aj na helikoptéru

V priebehu roka 2024 nakúpilo prostredníctvom muničnej iniciatívy najviac Nemecko. Do delostreleckých granátov rôzneho kalibru investovalo 576 miliónov eur. Na druhom mieste je Holandsko s 250 miliónmi a tretie je Belgicko s 200 miliónmi eur. Na muníciu pre Ukrajinu ďalej prispelo aj Nórsko (140 miliónov, Portugalsko (100 miliónov), Poľsko (50 miliónov) či Kanada (46 miliónov).

Česko sa v zahraničí blyslo aj ďalšou iniciatívou. V rámci projektu „Dárek pro Putina“ sa v Česku od jednotlivých darcov vyzbieralo približne 41 miliónov eur, ktoré už poslúžili na nákup munície, obrnených vozidiel či dokonca helikoptéry Black Hawk.

​