Západ hľadá záruky pre Kyjev. Tou najväčšou by mala byť silná ukrajinská armáda

KYJEV, MOSKVA, EURÓPA/Koalícia ochotných je pripravená na Ukrajinu po skončení vojny tisíce vojakov. Ukrajinskú armádu by mali vycvičiť tak, aby sa do budúcna stala silou, ktorá akékoľvek pomyslenie na útok okamžite uzemní.

Narastá počet krajín z takzvanej koalície ochotných, ktoré chcú po skončení vojny na Ukrajine zaisťovať jej bezpečnosť, či už na zemi, vo vzduchu či na mori. Po stretnutí členov koalície to vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten pripomenul, že by sa tieto jednotky nenachádzali priamo na hraniciach s Ruskom, ale ich prítomnosť v krajine bude slúžiť ako záruka, ktorá zabráni rozvoju prípadného ďalšieho konfliktu. Svoje jednotky je takto pripravených nasadiť 26 štátov z 36-člennej koalície.

Členské krajiny Európskej únie ale myšlienka nasadenia cudzích vojsk na Ukrajine rozdeľuje. Pripravenosť nasadiť vojská deklaruje Spojené kráľovstvo a Francúzsko spolu so Švédskom, Dánskom, Belgickom a Litvou. Poľsko, Taliansko, Španielsko a Česká republika myšlienku nasadenia svojich vojakov odmietajú, Nemecko ostáva nerozhodné.

Jednotky NATO ako ruské ciele

Analytici think-tanku Atlantic Council Elena Davlikanová a Jevhen Malik pripomínajú, že podobné zahraničné jednotky by plnili len strážnu a teda symbolickú funkciu a nemali by ani právo odpovedať na prípadné útoky zo strany ruskej armády. Očakávajú skôr, že by tieto zahraničné vojská boli súčasťou vzdušných a námorných operácií. „Zapojenie sa v námorných a vzdušných operáciách a v obrane Ukrajiny pred ruskými dronovými a raketovými útokmi. Spojenecké krajiny môžu tiež prispieť k posilneniu ukrajinského systému protivzdušnej obrany,“ spomínajú autori v analýze.

Jasno v nasadení vojsk tretích krajín má jasno aj Rusko, ktoré označilo vojakov Severoatlantickej aliancie (NATO) na Ukrajine ako legitímne ciele k útoku. „Ak sa na Ukrajine nejaké vojská objavia, najmä teraz, počas vojenských operácií, budeme vychádzať z toho, že ide o legitímne ciele na zničenie,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin počas ekonomického fóra vo Vladivostoku na východe Ruska.

Šéfovi Kremľa sú proti srsti aj akékoľvek úvahy o členstve Ukrajiny v NATO. Komunikoval to aj počas stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom v Pekingu. Prípadné členstvo Kyjeva v Európskej únii ale Putin nerozporuje.

Záruky aj pre Moskvu?

Práve prítomnosť vojsk z krajín koalície ochotných má byť jednou zo záruk, ktoré majú Kyjevu zabezpečiť, že sa Ukrajina opäť nestane terčom útoku. Podrobnosti o ďalších zárukách Macron odmietol komunikovať. „Nemáme žiadnu vôľu odhaľovať naše plány. Je to naša obranná línia a línia Ukrajiny. Nasadené prostriedky by boli ale robustné,“ spresnil francúzsky prezident. Podieľať sa na nich by mali aj Spojené štáty. V prípade, že Rusko nebude ochotné, pristúpi Brusel a Washington k ďalším sankciám.

Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku

TASR/AP

​Kremeľ odpovedá, že západ žiadne záruky poskytnúť nemôže. „Môžu zahraničné, najmä európske a americké vojenské kontingenty poskytnúť a zaručiť bezpečnosť Ukrajine? Rozhodne nie, nemôžu. Takéto záruky Rusku nevyhovujú,“ vyjadril sa hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva pritom chce vlastné záruky aj pre seba. Aké to majú byť, nie je jasné.

Čo pomôže Ukrajine?

Otázkou ostáva, aký veľký kontingent krajín koalície ochotných by mal stačiť na to, aby dokázal v prípade ukončenia vojny na Ukrajine reálne operovať. Podľa Benjamina Jensena, analytika Centra pre strategické a medzinárodné štúdie by len na misiu, ktorá by monitorovala prímerie a jeho prípadné ohrozenie, malo ísť minimálne šesťtisíc vojakov. Realistickejšia je podľa neho misia pozostvajúca zo 100-tisíc vojakov. To zodpovedá približne sile armády Grécka či Španielska.

Jensen sa pozastavuje aj nad úlohou nasadených jednotiek. Tie môžu plniť len tréningovú funkciu pre ukrajinskú armádu, alebo pôjde o jednotky, ktoré môžu otupiť ďalšiu ruskú ofenzívu, zatiaľ čo Kyjev by organizoval nové vojenské jednotky vyskladané zo záložníkov. „Cieľom nie je vyrovnať sa s Ruskom formou tank za tank, ale vytvoriť impozantnú odstrašujúcu silu, ktorá zvýši náklady na akúkoľvek budúcu ofenzívu na neprijateľnú úroveň,“ tvrdí Jensen. Dodáva, že by to nebola krátkodobá misia a aby boli jej ciele splnené, mala by trvať aspoň dekádu.

Silná armáda ako najlepšia záruka

Analytici think-tanku Atlantic Council pripomínajú, že najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu by nemali byť prázdne slová či budúce prísľuby nasadenia tisícok zahraničných vojakov. Jedinou skutočnou zárukou by sa mala stať silná, dobre vycvičená a vybavená ukrajinská armáda.

Úlohou vedenia Ukrajiny by tak mala byť snaha zabezpečiť pokračovanie dodávok zbraní zo zahraničia, ktoré budú efektívnejšie, než tie ruské. Ukrajinské firmy by mali aj viac spolupracovať so západnými firmami na vývoji vlastných zbraňových technológií. Získať by mohla aj Európa. „Dnešná Ukrajina má veľa skúseností s bojom pomocou rôznych typov dronov. To z nej robí strategického partnera,“ konštatujú Davlikanová a Malik.

Donaldove strašenie

Situáciu v Európe pozorne sleduje aj americký prezident Donald Trump, ktorý sa na samite na Aljaške stretol s Putinom a chcel, aby si prezidenti Ruska a Ukrajiny sadnú k jednému stolu a začali rokovať o prímerí. Putin Zelenského ale Putin na jedno stretnutie pozval – do Moskvy. Ukrajinský prezident jeho ponuku odmietol.

Americký prezident tiež európskym krajinám, ktoré ešte stále nakupujú ruskú ropu, poradil, aby sa jej čo najskôr vzdali, keďže príjmy z ropy pomáhajú Rusku financovať vojnu. Od svojich partnerov v NATO žiada, aby na obranu dávali päť percent HDP. Zároveň avizoval, že americká pomoc Pobaltiu bude od roku 2026 ukončená.

Trump odkázal ruskému prezidentovi, že s jeho najnovším konaním nie je spokojný, nevylúčil, že ho bude znova kontaktovať. Z Kremľa zaznelo, že na „konštruktívne rokovania“ s americkým prezidentom sú vždy pripravení.