Izrael spustil ofenzívu proti Gaze. Tisíce Palestínčanov sa dalo na útek

TEL AVIV/ GAZA / Izraelská armáda plánuje obsadiť celé mesto Gaza a odzbrojiť bojovníkov hnutia Hamas. Medzinárodné spoločenstvo vyzýva k zdržanlivosti. Skepticizmus prevláda aj v radoch izraelskej armády, ktorá je mesiacmi operácií v Pásme Gazy vyčerpaná.

Izraelské vojská v noci na štvrtok spustili avizovanú ofenzívu voči mestu Gaza. V prvej fáze sa armáde podarilo zaistiť niektoré okrajové oblasti mesta, postupne sa bude pokračovať až do samotného centra.

Tisíce obyvateľov mesta Gaza, ale aj utečencov, ktorých predošlé boje vyhnali do mesta, sa dalo do pohybu. Podľa odhadov sa v Gaze momentálne nachádza približne milión Palestínčanov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa do útoku pustil aj napriek rozsiahlej medzinárodnej kritike.

„Hnutie Hamas je po 22 mesiacoch vojny zbité a doráňané. Chceme ho v Gaze poškodiť ešte viac. Mesto je pevnosťou vládneho a vojenského teroru Hamasu. Útokom tiež zničíme závislosť populácie mesta na hnutí Hamas,“ povedal pri zahájení útoku brigádny generál a hovorca izraelskej armády Efi Defrin.

Komplikované mestské boje

Odborníčka na Blízky východ z Akadémie vied Českej republiky Eva Taterová predpokladá, že izraelská armáda bude pri operácii v Gaze zažívať ťažké chvíle. „Mesto v Gaza je v troskách. Ide o veľmi neprehľadný terén, v ktorom pravdepodobne bojovníci Hamasu pripravili sériu rôznych pascí a skrýš, ktoré boj izraelskej armády skomplikujú. Izraelská armáda určite zaznamená straty,“ konštatuje.

Dodáva, že strany trpia aj Palestínski civilisti. „V tomto prípade bude v bojoch ťažké rozoznať, kto je bojovníkom Hamasu a kto civilistom,“ dodáva Taterová. Pripomína tiež, že operácie ďalej prehĺbi humanitárnu krízu, ktorá nielen v Gaze, ale aj celom pásme panuje už niekoľko mesiacov.

Búria sa vojaci aj rodiny rukojemníkov

Izraelská verejnosť už mesiace vyjadruje nespokojnosť s krokmi premiéra Netanjahua. Obviňuje ho, že nerobí dosť pre to, aby bolo oslobodených posledných približne 50 rukojemníkov, z ktorých nie všetci môžu byť ešte nažive. Ich rodiny sa obávajú, že súčasné bojové operácie ohrozia ich životy. K protestom sa pripája aj izraelská opozícia, ktorá Netanjahua obviňuje z nekompetentnosti.

Keď izraelský bezpečnostný kabinet schválil obsadenie Gazy, predpoklad bol, že operácia potrvá niekoľko mesiacov. Netanjahu teraz chce, aby operácie prebehla čo najrýchlejšie. Povolal preto 60-tisíc záložníkov a plánuje povolať ďalších 20-tisíc.

To vyvolalo obavy v radoch armády, ktorá je vyčerpaná po takmer dvoch rokoch. Niektorí vojaci boli do operácii v Pásme Gazy povolávaní viackrát. „Časť vojska čelí vyhoreniu a opotrebeniu,“ povedal náčelník generálneho štábu Izraelskej armády Eyal Zamir. Izraelský premiér jeho námietky ale nevzal do úvahy.

Izraelské tanky pred útokom na Gazu

TASR/AP

​Prieskum Hebrejskej Univerzity v Jeruzaleme ukázal, že 40 percent oslovených vojakov postupne stratilo motiváciu slúžiť v ozbrojených silách. Len 13 percent vojakov prejavilo väčšiu motiváciu pokračovať v boji s Hamasom.

Netanjahu chce Pásmo Gazy bez zbraní

Plán Izraela na obsadenie mesta Gaza sleduje podľa premiéra Netanjahua päť cieľov. Prvým je kompletné odzbrojenie hnutia Haams a jeho bojovníkov, druhým je návrat všetkých rukojemníkov, ktorých militantné hnutie zadržiava. A to či už živých, alebo mŕtvych.

Tretím bodom plánu je demilitarizácia celého Pásma Gazy, od jeho severného okraja, až po Rafah pri hraniciach s Egyptom. V rámci štvrtého bodu chce Izrael prevziať bezpečnostnú kontrolu nad celým Pásmom Gazy.

Kontroverzný je piaty bod. Tel Aviv chce, aby kontrolu nad Pásmom Gazy prevzala civilná administratíva, ktorá ale nesmie byť tvorená ľuďmi s napojením na Hamas či na Palestínu. Izraelská armáda pripomína, že počas celej operácie bude poskytovať civilistom humanitárnu pomoc, ale len mimo bojových zón. Predstavitelia hnutia Hamas v reakcii na začiatok operácie uviedli, že ide o jasný vojnový zločin. „Toto izraelské dobrodružstvo vyjde Tel Aviv draho. Nebude to jednoduchá cesta,“ uviedol Hamas v stanovisku.

Zdesenie v zahraničí

Na začiatok vojenskej operácie v Gaze reaguje aj svet. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Antonio Guterres vyzval k okamžitému ukončeniu bojov a k zastaveniu paľby. „Bezpodmienečne je nutné prepustiť všetkých rukojemníkov a vyhnúť sa ďalšiemu zabíjaniu a deštrukcii, ktoré táto vojenská operácia proti Gaze nevyhnutne spôsobí,“ povedal.

Protest Izraelčanov požadujúcich prepustenie rukojemníkov

TASR/AP

​Ohradil sa aj Medzinárodný výbor Červeného kríža so sídlom v Ženeve, ktorý situáciu v Pásme Gazy dlhodobo označuje za neprijateľnú. „Zintenzívnenie bojov v Gaze znamená viac mŕtvych, viac vysídlených, viac deštrukcie a viac paniky. Gaza je uzavretým priestorom, z ktorého niet úniku,“ povedal hovorca výboru Christian Cardon s tým, že útok Izraela znemožňuje prístup k humanitárnej pomoci, jedlu a pitnej vode. Červený kríž tiež vyzval Hama s k okamžitému prepusteniu rukojemníkov.

Obavy z akcie Izraela znejú aj z Nemecka, Francúzska, ale aj z Bruselu. Britský premiér Keir Starmer označil operáciu Tel Avivu voči Gaze za chybu a vyzval na jej zastavenie. Britský minister zahraničných vecí David Lammy sa len v stredu vyjadril proti výstavbe ďalších židovských osád na Západnom brehu.
Jediného veľkého zástancu má Netanjahu v americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten nazval izraelského premiéra vojnovým hrdinom. „Zrejme som ním aj ja,“ dodal. Narážal tak na pomoc Spojených štátov Izraelu v boji proti Iránu a jeho jadrovému programu.

​