„Chcem umrieť v slobodnej zemi,“. Bývalý vojak (95) sa chce vrátiť do Severnej Kórey

SOUL /PCHJONGJANG / Ahn Hak-sop strávil 40 rokov v juhokórejskom väzení. Chce byť ale pochovaný medzi svojimi bývalými spolubojovníkmi. Južná Kórea ho ale odmieta vpustiť k svojmu severnému susedovi.

K demilitarizovanej zóne, ktorá oddeľuje Severnú a Južnú Kóreu kráča z juhu 95-ročný muž. V ruke drží severokórejskú vlajku. Žiada o možnosť vstupu do Severnej Kórey – do krajiny, v ktorej sa narodil, a do ktorej desaťročia nemal prístup. A ani mať nebude. Juhokórejskí vojaci mu vstup na sever odmietajú.

„Chýba mi Severná Kórea. Je to neznesiteľné. Chcem byť pochovaný v slobodnej zemi,“ vraví svojim podporovateľom a médiám Ahn Hak-sop, prepustený juhokórejský väzeň, ktorý bol zadržaný ešte počas Kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953.

Návrat k súdruhom

Hak-sop strávil v juhokórejskom väzení štyri desaťročia. Dostal by sa z neho aj skôr, no odmietal sa vzdať presvedčenia, že severokórejský režim je slobodný, zatiaľ čo ten juhokórejský je neslobodný a nedemokratický.

V minulosti pritom už mal možnosť sa do Severnej Kórey vrátiť, vtedy u však odmietol. Podľa jeho vlastných slov by sa hanbil za to, že padol do zajatia. Od svojho prepustenia v roku 1995 žije v malej dedine blízko demilitarizovanej zóny. „Som odhodlaný vrátiť sa späť do domova mojej ideológie, do domova mojich princípov,“ povedal.

Posledné roky ale pre vysoký vek strávil viac v nemocnici, ako doma. Jeho jediným prianím je zomrieť na severe, na mieste, kde sú pochovaní jeho „súdruhovia spolubojovníci“.

Stále vo vojnovom stave

Ahn Hak-sop nie je vo svojom úsilí sám. Podobné prianie na sklonku života má aj päť ďalších Severokórejcov, ktorí odmietli zradiť svoju vlasť. Aj tí sa podobne ako Hak-sop snažia o návrat na sever. V ich úsilí ich podporujú dokonca aj niektoré juhokórejské ľudskoprávne organizácie.

V ich úsilí ich ale brzdí juhokórejský zákon. Ten neumožňuje komukoľvek z Južnej Kórey nadväzovať vzťah so severným susedom. Kórejská vojna sa navyše v roku 1953 skončila len prímerím, technicky vzaté sú tak obe krajiny vo vojnovom stave. Soul sa navyše obáva, že návrat vojakov Severnej Kórey späť domov by si režim v Pchjongjangu prisvojil ako svoje víťazstvo nad juhom.

Snaha o zlepšenie vzťahov

Severokórejský líder Kim Čong-un v minulosti prejavil snahu zblížiť sa nielen so svojim južným susedom, ale aj so Spojenými štátmi. Trikrát sa stretol s vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Prvýkrát ešte v roku 2018. V rovnakom období sa konal aj Samit dvoch Kóreí, kde sa Kim Čong-un stretol s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom. Obaja lídri sa vtedy dohodli na jadrovom odzbrojení severu a na zlepšení vzájomných vzťahov, ktoré majú vyústiť k začatiu mierových rokovaní.

Pohľad z Južnej Kórey na Severnú Kóreu

TASR/AP

​Mun Če-ina ale vystriedal Jun Sok-jol, ktorý si nezakladal na zlepšovaní vzťahov s Pchjongjangom. To vyústilo do drobných incidentov, kedy Severokórejci smerom na juh posielali balóny s odpadkami a exkrementami, Juhokórejci zas na hraniciach z ampliónov púšťali propagandu proti Severnej Kórei.

S nástupom nového juhokórejského prezidenta I Če-mjonga v júli tohto roka. Ten deklaroval snahu zlepšiť vzťahy so severným susedom a nariadil odstránenie ampliónov vysielajúcich propagandu. Nové juhokórejské vedenie je ale tŕňom v oku Pchjongjangu. Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského lídra začiatkom augusta vyhlásila, že Severná Kórea nemá záujem zbližovať sa so svojim južným susedom.

Pchjongjang na druhej strane čoraz intenzívnejšie komunikuje s Moskvou. Vladimir Putin Severnú Kóreu a jej súčasné vedenie vníma ako spojenca v boji proti Ukrajine. Výmenou za obilie a ďalšie poľnohospodárske komodity dostáva Rusko rakety a tisíce vojakov, ktorých Moskva nasadzuje v bojoch na Ukrajine.