Summit v Bielom dome: Čo hovoria svetoví politici?

WASHINGTON / Britský premiér Keir Starmer povedal, že na pondelňajších rokovaniach v Bielom dome panovala „atmosféra jednoty“ a vzišli z nich „dva podstatné výsledky“. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News.

​Rokovania v Bielom dome priniesli dva podstatné výsledky, uviedol Starmer

Prvým zásadným výsledkom je podľa Starmera potvrdenie, že tzv. koalícia ochotných - pozostávajúca už z 31 krajín - bude spolupracovať s USA na tom, aby Ukrajine poskytla bezpečnostné záruky. Druhým podstatným výsledkom je plánovanie bilaterálneho stretnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom i následná trojstranná schôdzka tejto dvojice s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

"Vždy som hovoril, že budeme potrebovať zábezpeku zo strany USA, takže som naozaj rád, že sa koordinujeme na základe spoločného porozumenia, že pôjde o dohodu (záruku) podobnú článku 5 (zmluvy NATO)," uviedol Starmer pre stanicu Sky News na margo pripravovaných bezpečnostných sankcií pre Kyjev.

Dodal, že krajiny sa posnažia vypracovať tieto záruky v čo najkratšom čase, pričom pôjde o "trvalú dohodu, ktorá sa v prípade potreby vynúti" a ak ju Putin poruší, bude to mať dôsledky.

Za druhý podstatný výsledok označil britský premiér pripravované bilaterálne stretnutie Putina so Zelenským, po ktorom by mala nasledovať trojstranná schôdzka tejto dvojice s Trumpom.

"V niektorých z týchto otázok, či už ide o územia, výmenu väzňov alebo veľmi vážnu otázku návratov detí, je jasné, že Ukrajina musí byť pri rokovacom stole," povedal Starmer. Dodal pritom, že na rokovaniach Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome došlo k "skutočnému pokroku".

Fínsky prezident Stubb je veľmi skeptický voči snahe Putina o mier

Fínsky prezident Alexander Stubb je "skeptický" voči odhodlaniu ruského prezidenta Vladimira Putina dosiahnuť mierovú dohodu. Stubb sa takto vyjadril po skončení pondelkových rokovaní v Bielom dome. Obdobne sa vyslovil aj ďalší účastník tohto stretnutia, a síce francúzsky prezident Emmanuel Macron, píše TASR podľa správy stanice Sky News.

Stubb označil zmienené rokovania za "konštruktívne". Priblížil, že podrobnosti týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa zrejme doladia v priebehu budúceho týždňa. K možnému bilaterálnemu stretnutiu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Putinom povedal, že sa ešte uvidí, či bude mať ruský líder vôbec "odvahu" zúčastniť sa na ňom. Pripravenosť na takúto schôdzku pritom už deklarovali obe strany.

"Nedá sa mu veriť... Som veľmi skeptický, čo sa týka Putinovho odhodlania na tento proces," povedal fínsky prezident. "Do týždňa by sme mohli získať konkrétnejšie informácie o bezpečnostných zárukách zo strany USA, po ktorých by nasledovalo zmienené bilaterálne stretnutie, a to hádam do niekoľkých týždňov," dodal.

Pochybnosti o Putinovom odhodlaní k mierovému procesu vyslovil aj Emmanuel Macron. "Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé," povedal.

Macron však zároveň vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už v najbližších dňoch a že za dva až tri týždne sa uskutoční trojstranný summit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len vtedy, ak sa najprv dosiahne prímerie.

Macron navrhol, aby sa rokovania Putina a Zelenského konali v Ženeve

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol Švajčiarsko ako potenciálneho hostiteľa summitu o prímerí medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Schôdzka by sa mala konať v nadväznosti na osobitné rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy agentúry AFP.

Po pondelkovom stretnutí v Bielom dome, na ktorom sa zúčastnili Zelenskyj, európski lídri a prezident USA, Macron povedal, že summit by sa mohol konať v Európe. "Bude ho hostiť neutrálna krajina, možno Švajčiarsko - presadzujem Ženevu - alebo iná krajina," povedal francúzsky líder v rozhovore odvysielanom v utorok televíziou LCI. "Posledné bilaterálne rokovania sa konali v Istanbule," pripomenul odkazujúc na tri kolá schôdzok na nižšej úrovni medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehali v čase od mája do júla.

Macron povedal, že Francúzsko a Británia sa v utorok stretnú s ďalšími spojencami Ukrajiny, aby ich "oboznámili s rozhodnutiami" prijatými vo Washingtone v otázke poskytovania bezpečnostných záruk Kyjevu. "Hneď potom začneme konkrétnu spoluprácu s Američanmi. Takže (od utorka) naši diplomatickí poradcovia, ministri a náčelníci štábov začnú pracovať na tom, aby zistili, kto je pripravený prevziať akú úlohu," povedal.

Na otázku, či bude Zelenskyj nútený vzdať sa územia v prospech Ruska, Macron odpovedal, že to záleží na Kyjeve. "Ukrajina urobí ústupky, ktoré považuje za spravodlivé a správne," povedal. "Buďme však veľmi opatrní, keď hovoríme o právnom uznaní," zdôraznil. "Ak si krajiny... môžu povedať, že získajú územie silou, otvorí to Pandorinu skrinku," dodal.