Netanjahu chce dobyť Gazu. Svet sa Izraelu obracia chrbtom

TEL AVIV/ PÁSMO GAZY / Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dostal zelenú na dobývanie Pásma Gazy. Proti vojenským akciám v Gaze je väčšina západného sveta, po deeskalácii a prímerí volá aj Čína.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil návrh obsadenia mesta Gaza v rovnomennom pásme. Informovala o tom kancelária kabinetu. Tá sama o schválenom pláne hovorí ako o „návrhu na porazenie Hamasu“.

Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi tak už nič nestojí v ceste k operácii v Pásme Gazy. V rámci schváleného plánu bolo predstavených aj päť princípov ukončenia vojny. Zároveň ale sľubuje, že bude pomáhať civilnému obyvateľstvu v oblasti. Práve kvôli zablokovaniu humanitárnej pomoci sa režim v Tel Avive stal čoraz častejším terčom kritiky.

„Konečné riešenie“

Izraelský premiér Netanjahu si pod princípmi ukončenia vojny v Pásme Gazy predstavuje v prvom rade odzbrojenie militantného hnutia Hamas a návrat rukojemníkov, či už živých, alebo mŕtvych. Ďalšími krokmi má byť úplné odzbrojenie celého Pásma Gazy a zavedenie izraelskej kontroly nad ňou.

Izraelskej verejnosti sa ale nepáči zámer rozširovať rozsiahle vojenské operácie v Pásme Gazy. Obávajú sa totiž, že by rukojemníci pri nich mohli prísť o život. Aj to je dôvodom neutíchajúcich protestov v hlavnom meste Izraela. Podľa lídra izraelskej opozície a bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Yaira Lapida ide Izrael do katastrofy, z ktorej budú plynúť ďalšie katastrofy. Ešte ďalej v kritike zašiel líder Demokratickej strany Yair Golan. „Toto rozhodnutie znamená rozsudok smrti pre rukojemníkov a viac pozostalých po obetiach,“ povedal.

Netanjahuov plán navyše ponúka viac otázok ako odpovedí. Nie je jasné, kedy sa operácia v Gaze začne či ako bude prebiehať. Ak by sa aj operácie izraelskej armády v Gaze skončili, nie je jasné, či budú neskôr pokračovať ďalšou fázou.

Čo bude s Palestínou?

Kritika na nadchádzajúce kroky Izraela prichádzajú najmä z palestínskeho Ramalláhu. Líder strany Palestínska národná iniciatíva Mustafa Barghútí označuje plánovanú operáciu za deklarovanie vojnového zločinu. „Netanjahu dokázal, že sa nikdy nestaral o rukojemníkov, nikdy nechcel prímerie. Myšlienku úplného zničenia Hamasu používa len ako zámienku na jeho úmysel etnických čistiek,“ povedal Barghútí.

Aj kvôli krokom Izraela rastie počet krajín, ktoré chcú uznať samostatný Palestínsky štát. V Európskej únii ich vedie Francúzsko, uznať ho chce aj Kanada. Pobaltské krajiny, ale aj Nemecko či Taliansko existenciu samostatnej Palestíny nepodporujú.

Kritika Bruselu, šok v Berlíne, strach v Gaze

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová izraelskému premiérovi naznačila, že plán na okupáciu Gazy „by mal byť prehodnotený“. Namiesto ďalšej eskalácie vyzvala na prímerie a na okamžité riešenie humanitárnej krízy v oblasti.

Nemecko zašlo ešte ďalej. Nemecký kancelár Friedrich Merz nariadil okamžité zastavenie tých dodávok zbraní Izraelu, ktoré by ten mohol použiť v operáciách v Pásme Gazy. Uznal, že Izrael má právo na oslobodenie rukojemníkov, ale nie takou formou. „Z pohľadu nemeckej vlády je stále menej jasné, ako má byť tento cieľ dosiahnutý,“ poznamenal Merz. Berlín je pritom dlhoročným spojencom a podporovateľom Izraela.

Palestínci s celými rodinami, ktorí ostali v Gaze nemajú kam ísť. Britský denník The Guardian priniesol ich reakcie na aktuálne vyhlásenia izraelského premiéra. „V Gaze už nie je čo okupovať. Desiatky ľudí denne umierajú od hladu,“ povedal jeden z obyvateľov Gazy.

Humanitárna katastrofa v priamom prenose

Kritika voči súčasným krokom sa ozýva prakticky odvšadiaľ. K zdržanlivosti vyzvalo Dánsko, Čína vyzvala na okamžité rokovania o prímerí. Nespokojné je aj Turecko.
Izrael sa v posledných týždňoch dostával pod značnú paľbu kritiky doma aj v zahraničí. Domáce publikum premiérovi vyčítalo, že jeho úsilie oslobodiť zvyšných izraelských rukojemníkov je neefektívne.

Demonštrácie proti vojne v Tel Avive

TASR/AP

​Zahraničie zas Netanjahuovi vyčítalo, že blokuje humanitárnu pomoc v Pásme Gazy a že distribučné centrá veľmi slabej humanitárnej pomoci sa pravidelne stávajú terčom izraelskej armády. Celosvetové pobúrenie vyvolali najmä fotografie vyhladovaných palestínskych detí, ktorých počet pribúda.

Aj preto sa v súvislosti s krokmi Izraela v Gaze začalo hovoriť o genocíde. O nej dokonca otvorene prehovorili aj dve tamojšie humanitárne organizácie. Ozvala sa aj Európska únia. „Sme svedkami toho, že konkrétna populácia je terčom útokov, je zabíjaná a odsúdená na smrť hladom. Konkrétna populácia je obmedzená, bez domovov, bez jedla, vody a liekov,“ povedala výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberová.

​