EÚ by uvalilo sankcie na predstaviteľov vlády Izraela. Brzdí ju aj Česko, hovorí odborník

Hladomor v Gaze a rastúca kritika izraelského postupu spôsobujú zemetrasenie v európskej diplomacii. Zatiaľ čo niektoré krajiny volajú po uznaní štátu Palestína, iné, vrátane Česka, sa stavajú na stranu Izraela, čím paralyzujú spoločné európske riešenia.

Dvojsečná zbraň: Palestína na medzinárodnej scéne

Palestína je unikátny štátny útvar. Na jednej strane má diplomatické zastúpenia po celom svete, zúčastňuje sa medzinárodných športových podujatí vrátane olympiády a teší sa širokému medzinárodnému uznaniu. Na strane druhej, dlhotrvajúci spor s Izraelom jej bráni v získaní medzinárodne uznaných hraníc, hlavného mesta a vlastnej armády. Otázka, či uznať Palestínu ako suverénny štát, naberá na aktuálnosti s katastrofálnou humanitárnou situáciou v Gaze a s požiadavkou Hamasu, ktorý podmieňuje ukončenie odporu vznikom samostatného štátu. Píše CNN Prima News.

Európa rozdelená: Kto je za a kto proti?

Uznanie Palestíny sa stalo zásadnou deliacou čiarou v Európskej únii. Postoje členských štátov sú hlboko rozdelené, ako upozorňuje Martin Konečný, expert na Blízky východ a riaditeľ bruselského think-tanku European Middle East Project.

Desať z 27 členských štátov EÚ už Palestínu oficiálne uznalo: Bulharsko, Cyprus, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Španielsko, Slovinsko, Slovensko, Írsko a Maďarsko. Hoci Maďarsko Palestínu formálne uznáva, jeho predstavitelia sú silne proizraelskí. Francúzsko plánuje uznať Palestínu v septembri, počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Belgicko a Malta o tom tiež uvažujú, hoci v Belgicku sa proti stavia krajná pravica. Tieto krajiny odsudzujú násilie voči civilistom na oboch stranách, opierajú sa o medzinárodné právo a podporujú dvojštátne riešenie.

+3 fotky

Nepokoje spojené s humanitárnou pomocou v Pásme Gazy

​

Na opačnom konci spektra stoja krajiny, ktoré sa stavajú na stranu Izraela a blokujú kroky EÚ, ktoré by na Izrael vyvíjali tlak. Patria sem Taliansko, Nemecko, ktoré síce v posledných týždňoch označilo izraelský postup za neprimeraný, a tiež Česko.

Česko na okraji: Obštrukcie a podkopávanie reputácie

Česko odmieta vznik samostatného štátu Palestína. Oficiálna pozícia Prahy je podpora dialógu vedúceho k dvojštátnemu riešeniu. Podľa Konečného je však Česko v tejto otázke „na úplnom okraji“ a vystupuje obštrukčne, pričom v niektorých prípadoch blokuje spoločné európske pozície. Táto pozícia podkopáva reputáciu a dôveryhodnosť českej diplomacie v očiach väčšiny európskych krajín.

Prečítajte si tiež

V Gaze umierajú deti od hladu. Denne pribúda 28 obetí a svet sa nečinne prizerá

​

Paralyzovaná EÚ a symbolické gesto s obmedzeným dosahom

Rozdrobenosť EÚ oslabuje jej schopnosť konať kolektívne a uvaliť sankcie na predstaviteľov izraelskej vlády. Aj keď by väčšina štátov EÚ sankcie podporila, Česko, spolu s ďalšími, im bráni. Uznanie palestínskeho štátu je predovšetkým symbolické gesto. Pre Palestínčanov má diskusia o samostatnom štáte dvojaký význam: pre niektorých je to signál, že na nich svet nezabudol, pre iných je to prázdne gesto, ktoré nezastaví zabíjanie v Gaze.

Hrozí Izraelu „diplomatické cunami“?

Súčasní izraelskí politici odmietajú dvojštátne riešenie. Západní spojenci Izraela by mali dať jasne najavo, že na palestínskom štáte trvajú tým, že ho oficiálne uznajú, čo povedie k hlasným protestom, no zároveň povedie k tomu, že krajina stráca spojencov a čelí „diplomatickému cunami“. „Je to potrebný signál – že za deštrukciu Gazy platí Izrael politickú cenu. Ak má mať tento signál skutočný účinok, medzinárodný tlak by sa musel ešte výrazne zvýšiť,“ uzatvára Konečný.

​