Včera terorista, dnes spojenec. Rusko sa zbližuje s Talibanom

MOSKVA, KÁBUL/Rusko kedysi považovalo Taliban za teroristické hnutie. Teraz sa s hnutím, ktoré opäť vládne v Afganistane od roku 2021, spája. Taliban pritom v krajine vládne tvrdou rukou a obmedzuje ľudské práva či prístup žien k vzdelaniu.

V Moskve zaviala vlajka radikálneho afganského hnutia Taliban. V tomto prípade ale nejde o žiadnu teroristickú hrozbu. V skutočnosti len Moskva ako prvá na svete uznala vládu hnutia Taliban v Afganistane ako legitímnu.

Uznanie vlády hnutia, ktoré v Afganistane vládne od roku 2021, je tak oficiálnym zavŕšením vzájomného procesu zbližovania oboch režimov, ktoré sa začalo pred pár rokmi. Rusko pritom v roku 2003 uznalo Taliban za teroristické hnutie, no od jeho návratu k moci v roku 2021 sa Moskva s Kábulom zbližovala.

Nový spojenec

Taliban sa zo zoznamu teroristických hnutí v Rusku dostal až v roku 2024, po tom, čo ruská duma schválila príslušný zákon. Ruský prezident Vladimir Putin výnos okamžite podpísal a hnutie dokonca označil za „spojenca v boji proti terorizmu“. Pod terorizmom myslel konkrétne odnož Islamského štátu v profincii Khorasán, ktorý je zodpovedný za teroristické útoky nielen v Afganistane, ale aj v Rusku.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov a minister zahraničia vlády Talibanu Amír Chán Muttakí

TASR/AP

​Uznanie vlády Talibanu bolo iniciované ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, ktorý sa už viackrát stretol so šéfom afgánskej diplomacie Amírom Chánom Muttakím. „Verím, že oficiálne uznanie vlády Islamského Emirátu v Afganistane dá ten správny impulz na rozvoj produktívnej bilaterálnej spolupráce medzi našimi krajinami,“ vyhlásil Lavrov. Minister očakáva užšiu spoluprácu medzi Moskvou a Kábulom v oblasti ekonomiky, obchodu, energetiky a poľnohospodárstva.

Kritika doma aj v zahraničí

Rozhodnutie Moskvy vyvolalo pobúrenie nielen v západnom svete, ale aj v samotnom Afganistane. Bývalá členka afganského parlamentu Fawzia Koofi konštatuje, že zblíženie sa Moskvy a Kábulu neprinesie Afganistanu nič dobré, ale len utvrdí talibansky režim, ktorý legitimizuje útlak občanov, najmä žien. „Tento krok sabotuje nielen bežný život Afgáncov, ale aj svetovú bezpečnosť,“ povedala.

Hnutie po tom, ako sa v roku 2021 dostalo späť k moci, uvrhlo krajinu do chaosu a vrátilo o niekoľko desaťročí späť. Obmedzené boli ľudské práva, najmä pre ženy, ktorým bolo zakázané vzdelávať sa a vykonávať niektoré profesie či účastniť sa verejného a politického života.

Nové spojenectvo nič pozitívne neprinesie ani podľa Násira Ahmada Andešu, ktorý krajinu zastupuje v kancelárii Organizácie spojených národov v Ženeve. „Stratia na tom obe strany,“ povedal.

Zrodení z chaosu

Hnutie Taliban vzniklo v zmätku, ktorý v Afganistane vznikol po odchode Sovietskych vojsk, ktoré v krajine operovali od roku 1979 do roku 1989. Moskva vtedy prišla o približne 15-tisíc vojakov. Taliban vtedy sľuboval, že zatočí s korupciou a nastolí poriadok. Zavádzal pritom ale agresívnu formu islamu. Konkrétne prišli s islamským právom šaría, ktoré prikazovalo ženám, aby sa zahaľovali a muži si museli nechať narásť brady. Televízia, hudba a koná boli zakázané. Do roku 1998 ovládal Taliban takmer celú krajinu.

Vláda Talibanu v Afganistane sa skončila po tom, čo do krajiny prišli 7. októbra 2001 americké vojská v rámci operácie Trvalá sloboda. Spojené štáty operáciou reagovali na útok z 11. septembra 2001 v New Yorku. Na čelo dočasnej vlády v Afganistane po skončení vlády Talibanu sa v decembri 2001 stal Hámid Karzai, ktorý krajinu od roku 2004 až do roku 2014 viedol aj ako prezident.

Návrat útlaku

V roku 2020 podpísali Spojené štáty v katarskej Dohe dohodu, ktorá mala ukončiť vojnu v Afganistane. Do dohody ale nebola zahrnutá afganská vláda, čo niektorí analytici prirovnávali k Mníchovskej dohode. Americký prezident Joe Biden v apríli 2021 oznámil, že všetky americké jednotky sa z krajiny stiahnu k 11. septembru 2021.

Bunky Talibanu z jednotlivých provincií Afganistanu sa spojili a postupne a takmer bez odporu afganskej armády získali pod kontrolu väčšinu Afganistanu. Zastavili sa pred bránami metropoly Kábul, aby ju nemuseli obsadzovať násilím.

Časť afganskej armády utiekla, ďalšia sa vzdala či pridala k bojovníkom Talibanu. Prezident Ašraf Ghání sa rozhodol vzdať sa moci. Kábul padol 15. augusta 2021, bola vytvorená dočasná vláda vedená Talibanom. Hnutie krajinu ovláda dodnes.