Koniec „rozdávaniu zbraní“. Spojené štáty krátia podporu pre spojencov

WASHINGTON/Menej zbraní pre Ukrajinu a Izrael? Republikáni kritizujú bývalého prezidenta Joea Bidena za „rozdávanie zbraní“ a za zanedbávanie amerických obranných kapacít. Hrozbu vidia v Číne.

Spojené štáty čelia nedostatku munície, znie z Bieleho domu. Aj to má byť hlavým dôvodom stopnutia vojenskej podpory Ukrajine. Americký prezident Donald Trump len prednedávnom vyjadril rozhorčenie nad množstvom a intenzitou ruských útokov na Ukrajinu. Stačilo len pár dní, a svoj názor zmenil. Kyjev tak nedostane dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej presnej munície.

Hovorca amerického Ministerstva obrany Sean Parnell skonštatoval, že Spojené štáty plánujú veľkú revíziu dodávok zbraní nielen Ukrajine, ale aj ďalším spojencom. V hre je tak aj Izrael, ktorý od Spojených štátov nakupuje 68 percent svojich zbraní.

Izrael bez obrany?

Silu izraelskej armády a jej obranné kapacity len nedávno preveril Irán, ktorý na židovský štát útočil v rámci odvety za útok na svoj jadrový program. Práve obrana Izraela je postavená na častých dodávkach zbraní zo Spojených štátov. Ide najmä o batérie mobilného systému protivzdušnej obrany THAAD, ktoré chránili izraelské územie nielen pred útokmi z Iránu, ale aj pred útokmi Husíov z Jemenu.

„Celé roky počas administratívy prezidenta Joea Bidena sme rozdávali zbrane bez rozmyslu a bez toho, aby sme si spočítali, koľko ich vlastne máme,“ skonštatoval Parnell. Okrem dodávok na Ukrajinu a do Izraela mierili americké zbrane aj napríklad do Kataru.

Krok zastaviť dodávky zbraní spojencom vyvolal nevôľu nielen v Kyjeve, ale aj vo Washingtone. Demokrati na podpore Ukrajiny zbraňami trvajú, rovnako je to aj s podporou Izraela. Americkí zákonodarcovia, konkrétne Josh Gottheimer za Demokratov a Mike Lawler za Republikánov predstavili vlastný návrh, podľa ktorého by Spojené štáty mali Izrael podporiť rovnakým typom bômb, akými USA zaútočili na iránsky jadrový program, spolu aj s bombardérom B-2 Spirit, ktoré je schopné útok vykonať. Americká armáda pritom bombu uznačovanú ako GBU-57 MOP použila v ostrom boji vôbec prvýkrát. Technické parametre bombardéra si americké letectvo tiež prísne stráži. 

„Tento krok by dal Izraelu kvalitatívnu vojenskú výhodu v regióne Stredného východu, zároveň by tak získal aj kapacitu odstrašiť Irán od pokračovania jadrového programu,“ konštatuje Gottheimer.

Zamerať sa na vlastnú obranu

Preveriť zásoby zbraní Spojených štátov dostal za úlohu námestník ministra obrany Eldridge Colby. „Som presvedčený o tom, že Spojené štáty by mali presmerovať svoje vojenské zdroje z Európy a Stredného východu na to, aby sme odolávali možnej hrozbe, ktorú predstavuje Čína,“ povedal Colby.

Práve námestník ministra obrany Colby patri do silnej skupiny v rámci republikánskej strany, ktorá revíziu výdavkov na obranu pre spojencov podporuje. Radí sa medzi nich aj viceprezident JD Vance, ktorý bol najsilnejším kritikom vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Vyprázdnenie skladov americkej armády je ale príležitosťou pre americké zbrojovky, ktoré tak môžu bežať na plné obrátky. Podľa analýzy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) bolo 41 spomedzi stovky najúspešnejších zbrojárskych firiem v roku 2024 zo Spojených štátov, ktoré dohromady zarobili 317 miliárd dolárov. Najviac si zarobili firmy Lockheed Martin, RTX, Northrop Grumman, Boeing a General Dynamics.

Nespoliehať sa na USA

Donald Trump po nástupe do úradu prezidenta postrašil spojencov v rámci Severoatlantickej alianicie, keď pohrozil Európe, aby na zbrojenie dávala viac ako dve percentá HDP. Zámer dávať na obranu päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035 nakoniec na minulotýždňovom samite NATO v Haagu podporili všetky členské krajiny.

„Schválenie päťpercentného cieľa je rozhodujúcim v smerovaní celej aliancie. Naznačila odhodlanie, jednotu a sú odpveďou na hrozbu zo strany Ruska. Pre jednotlivé krajiny budú ale vyššie výdavky na obranu výzvou,“ konštatuje Nan Tian, analytik SIPRI. Zároveň ale upozorňuje, že prílišné zameranie sa na zbrojenie môže na druhú koľaj odsunúť diplomatické úsilie pri predchádzaní vojenských konfliktov.

Vojna na Ukrajine otvorila aj cestu ďalším spojenectvám, či už v rámci NATo, alebo aj Európskej únie. K vzájomnej užšej spolupráci v prípade ohrozenia sa chystajú pristúpiť Nemecko a Veľká Británia. Obe krajiny chcú kooperovať v bezpečnostnej a ekonomickej oblasti. Nemecký kancelár Friedrich Merz a jeho britský kolega Keir Starmer by dohodu mali podpísať 17. júla.