Facka Tuskovi, tragédia liberálov. Poľským prezidentom bude odporca Green Dealu Nawrocki
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VARŠAVA / Od nového poľského prezidenta Karola Nawrockého možno očakávať kontinuitu vo vzťahu k Ukrajine a k Európskej únii. Washington sa z jeho víťazstva teší, Berlín má z Nawrockého obavy.
V nedeľu večer sa ešte vyhlasoval za víťaza prezidetských volieb. Liberálneho kandidáta a primátora Varšavy Rafala Trzaskowkého nakoniec porazil konzervatívny kandidát Karol Nawrocki zo strany Právo a spravodlivosť. Ten získal 50.89 percenta hlasov. Trzaskowski si tak zaknihoval už druhú prehru v prezidentských voľbách. V roku 2020 ho podobne tesným výsledkom porazil doteraší dvojnásobný prezident Andrzej Duda.
Červená karta súčasnej vláde
Poľskí aj zahraniční politici vnímajú výsledok volieb aj ako vysvedčenie vláde premiéra Donalda Tuska. Ten podľa poľských médií pomerne skoro pred polnocou opustil Trzaskowského volebný štáb. „Bolo to predovšetkým referendum o súčasnej vláde, ktorá nie je veľmi obľúbená. Môžeme hovoriť o akejsi vystavenej červenej karte,“ konštatuje politológ Michal Lebduška z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Stret hodnotových svetov
„Nawrockému pomohli hlasy aj z vidieka a poľských periférií, kde sa vláda strany Právo a spravodlivosť podarilo zdvihnúť životnú úroveň,“ vysvetľuje odborník. Dodáva, že Trzaskowskému sa na druhej strane nevyplatila jeho volebná kampaň, v ktorej chcel byť s každým za dobre a v konečnom výsledku na túto taktiku doplatil. Nawrocki si zas získal aj časť hlasov krajnej pravice, prekvapivo ho volila aj väčšina voličov do 30 rokov.
Vyhral strach a útok na city
Nawrockému vyhrali voľby najmä konzervatívne témy, ktoré otváral a v rámci nich hlásal „návrat k normálnosti“. Podľa Lebdušku dokázal Nawrocki lepšie odhadnúť nálady poľskej spoločnosti, ktorej časť chce poľsko posunúť ďalej, zatiaľ čo druhá časť spektra ostáva konzervatívna. Víťaz volieb razil v kampani aj výrazný negatívny postoj k bruselskému Green Dealu či k nelegálnej mográcii.
Novozvolený prezident prispeje k zastaveniu niektorých kľúčových reforiem či zastaveniu liberalizácie niektorých hodnotových otázok, akými sú potraty či zmeny v systéme súdnictva či médií. Vyštudovaný historik sa zviditeľnil aj snahou o odstránenie niektorých pamätníkov Sovietskej armády, za čo bol na neho v Rusku vydaný zatykač.
Susedské vzťahy
Práve vzťah k Rusku je ale vec, ktorá sa oproti poitike súčasného prezidenta Dudu nezmení. Z historického hľadiska a z pohľadu bezpečnostnej politiky sa varšava na Moskvu stále pozera a bude pozerať optikou nedôvery, ktorá plynie z historickej skúsenosti Poľska s Ruskom, respektíve Sovietskym zväzom.
Poľsko pod vedením nového prezidenta nadviaže vo vzťahu k Ukrajine na svojho predchodcu. „Nawrocki nepodporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie a bude tiež bojovať proti dovozu ukrajinských produktov do Poľska,“ upozorňuje politológ Lebduška. Neočakáva zmenu vo zťahu k Európsej úni, keďže tá je v gescii predsedu vlády Tuska.
Otázkou ostáva, ako sa nový prezident v úrade zachová vo vzťahu k ďalším aktérom svetovej politiky. Komplikácie môžu nastať vo vzťahu k Nemecku. Tandem Berlín – Varšava je pritom pre Európsku úniu mimoriadne dôležitý. Môžu za to aj Nawrockého výroky o tom, že Nemecku sa nedá veriť. Jeho predvolebný boj za vyplatenie reparácií zo strany Berlína z čias druhej svetovej vojny podľa politológov tiež nepomáha, hoci je táto téma otváraná pred každými voľbami.
Kto je budúci poľský prezident Karol Nawrocki?
Karol Tadeusz Nawrocki, poľský historik a aktivista sa narodil v Gdaňsku v roku 1983. Po ukončení štúdia na Gdanskej univerzite pracoval v Ústave národnej pamäti a neskôr pôsobil ako riaditeľ Múzea druhej svetovej vojny v Gdaňsku.
V rámci politickej kariéry sa postavil proti prijatiu eura ako poľskej meny a proti obmedzovaniu sociálnych programov a podporuje poľských poľnohospodárov. Nechce zvyšovať dôchodkový vek a podoruje ekonomický nacionalizmus. Aj preto ho vo voľbách podporil odborový zväz Solidarita. Je nositeľom poľského vyznamenania Bronzový a Strieborný Záslužný kríž.
Jeho doterajší život poznamenali aj kauzy. Doteraz napríklad jasne nevysvetlil to, ako nadobudol svoj druhý byt. Mal sa zäčastniť aj bitky futbalových chuligánov, ktorí mali blízko aj k neonacistickým hnutiam. Ako študent mal počas brigády robi´t strážnika v luxusnom hoteli a klientom vozil prostitútky.
Kto je Rafal Trzaskowski?
Neúspešný kandidát na poľského prezideta je v súčastnosti starostom Varšavy, v minulosti pôsobil aj ako poslanec Európskeho parlamentu a minister digitalizácie vo vláde Donalda Tuska. O úrad prezidenta sa uchádzal už v roku 2020. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a anglistiku na Varšavskej univerzite, študoval aj v Oxforde či v Paríži.
Trzaskowski otvorene podoruje európsku integráciu, zavedenie manželstiev rovnakého pohlavia a väčšiu úlohu samospráv.