17°
Bratislava
Dnešné izraelské údery v Pásme Gazy zabili najmenej 44 ľudí
Dnešné izraelské údery v Pásme Gazy zabili najmenej 44 ľudí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
GAZA / Izraelská armáda leteckými údermi aj pozemnou paľbou zaútočila v utečeneckom tábore Burajdž, v meste Džabálija a ďalej v oblastiach miest Chán Júnis a Dajr Balah, píše agentúra WAFA.
Letecký úder, ktorý v utečeneckom tábore Burajdž zasiahol obytný dom, zabil 23 ľudí, píše AFP. Útok na obytný dom a budovu materskej školy v meste Džabálija zabil sedem osôb, vrátane žien a detí.
Izrael a palestínske teroristické hnutie Hamas v noci na dnes dostali nový návrh zvláštneho amerického vyslanca Stevea Witkoffa na prímerie vo vojne v Pásme Gazy, ktorý počíta s prepustením desiatich živých rukojemníkov a vydaním 18 tiel výmenou za 60-dňový pokoj zbraní a prepustenie stoviek palestínskych väzňov. Informuje o tom spravodajský server The Times of Israel (ToI) s odvolaním sa na izraelského predstaviteľa, ktorý tak podľa ToI potvrdil predchádzajúce správy médií. Súčasťou návrhu je aj obnovenie dodávok humanitárnej pomoci prostredníctvom agentúr OSN. Text dohody však podľa zdroja ToI neobsahuje záväzok Izraela k trvalému ukončeniu vojny.
Palestínčania sa dostali k pomoci - obdržali múku
Prvú polovicu rukojemníkov by podľa správ médií mal Hamas prepustiť hneď prvý deň prímeria, druhú potom siedmy deň. Na oplátku by Izrael prepustil z väzníc 125 Palestínčanov odsúdených za terorizmus, ktorí si odpykávajú doživotné tresty, a 1111 obyvateľov Gazy zadržaných od začiatku vojny a tiež vrátil 180 tiel Palestínčanov, ktoré sú v súčasnosti na území Izraela.
Súčasťou dohody by bol údajne tiež vstup humanitárnej pomoci počas obdobia prímeria a stiahnutie izraelských síl na dohodnuté línie. Návrh navyše obsahuje americkú záruku, že počas celého pokoja zbraní budú pokračovať rokovania, kým nebude dosiahnutá dohoda o trvalom prímerí, napísal jordánsky list Al-Ghad. Izraelské médiá však zdôrazňujú, že dohoda dáva Izraelu možnosť obnoviť boj, ak tieto rokovania zlyhajú.
Nesúhlas s novým americkým návrhom dal ihneď najavo krajne pravicový izraelský minister financií Becalel Smotrič. "Mám námietky proti tomu, aby sa Hamasu hádzalo záchranné lano," povedal minister v izraelskom rozhlase. "Hamas je v úzkych. Nový systém rozdeľovania pomoci izoluje Hamas od obyvateľov, "povedal s odvolaním sa na novozavedený a Izraelom podporovaný systém distribúcie potravín prostredníctvom humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF), ktorý sa však od spustenia začiatkom týždňa potýka s problémami.
"Neodídeme z miest, ktoré sme dobyli," dodal Smotrič v reakcii na správy, podľa ktorých plán zahŕňa stiahnutie armády z nedávno obsadených oblastí vrátane nového vojenského koridoru Morag na juhu pásma.
Na okamžité prijatie nového amerického návrhu naopak vyzval izraelský opozičný líder Jair Lapid. Na konferencii s názvom "Demokratický Izrael zvíťazí" tiež zopakoval svoj niekdajší sľub daný premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, že jeho poslanci vládu v takom prípade podržia, aj keby krajne pravicové strany koalície hlasovali proti návrhu.
Vojnu v Pásme Gazy rozpútal 7. októbra 2023 teroristický útok Hamasu, pri ktorom ozbrojenci hnutia a jeho spojencov na juhu Izraela pozabíjali na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Z nich zostáva doteraz, už vyše 600 dní, v Pásme Gazy zadržiavaných 57 osôb, z ktorých 34 je však zrejme po smrti. Väčšina ostatných bola prepustená počas predchádzajúcich dvoch prímeria vo vojne.
Odvetná vojenská ofenzíva Izraela v Pásme Gazy si doteraz podľa aktuálnych údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze vyžiadala životy najmenej 54 249 Palestínčanov a viac ako 123 000 ďalších bolo zranených. Údaje úradu spravovaného Hamasom nerozlišujú medzi ozbrojencami a civilistami, ktorých je však väčšina. Rozsiahle oblasti husto zaľudneného a zastavaného územia s rozlohou menšou ako Praha izraelské údery úplne zdevastovali a drvivú väčšinu z 2,3 milióna obyvateľov vyhnali z domovov, často aj opakovane. Vojna súčasne spôsobila hlbokú humanitárnu krízu.
Najčítanejšie správy
Odporúčame
