Krajiny EÚ schválili finančný nástroj pôžičiek na obranu až do 150 miliárd eur

BRUSEL / Členské štáty v Rade Európskej únie v utorok v Bruseli schválili nový finančný nástroj, ktorý umožní krajinám spoločne nakupovať vojenské vybavenie a získať pôžičky na obranu až do výšky 150 miliárd eur, informuje TASR.

Nový špecializovaný nástroj SAFE (Security Action for Europe), ktorý poskytne členským štátom pôžičky v hodnote miliárd eur z rozpočtu EÚ, predstavila Európska komisia (EK) v marci v rámci bielej knihy o európskej obrane s názvom Pripravenosť 2030. Krajinám umožní spoločne nakupovať rakety, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá, muníciu a ďalšie vojenské vybavenie.

Pôžičky na projekty, ktoré podporujú obranu a európsky zbrojársky priemysel, budú môcť získavať aj iné krajiny, napríklad Ukrajina a vážny záujem prejavila aj Británia. Financie budú vyplatené zainteresovaným štátom na základe žiadosti a národných plánov. Pôjde o dlhodobé pôžičky za konkurencieschopnú cenu, ktoré budú splácať čerpajúce členské štáty, píše sa v tlačovej správe Rady EÚ.

"Prijali sme prvý rozsiahly program investícií do obrany na úrovni EÚ v hodnote 150 miliárd eur. Je to úspech nielen (poľského) predsedníctva (v Rade), ale aj celej EÚ. Ide o bezprecedentný nástroj, ktorý posilní naše obranné kapacity a podporí náš obranný priemysel. Čím viac investujeme do našej bezpečnosti a obrany, tým lepšie odradíme tých, ktorí nám chcú ublížiť," vyhlásil poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka. Nariadenie SAFE nadobudne účinnosť nasledujúci deň po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, teda 29. mája.

EK iniciatívu SAFE predstavila podľa článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý jej umožnil návrh predložiť priamo Rade EÚ v prípade núdze a tým obísť Európsky parlament. Jeho predsedníčka Roberta Metsolová eurokomisiu preto varovala, že obchádzanie EP pri schvaľovaní nástroja na financovanie obrany môže viesť až k právnym krokom na Súdnom dvore EÚ. Postup EK odmietol v apríli v právnom stanovisku aj Výbor EP pre právne veci.

Snahu posilniť obranu Európy okrem iného podnietila vojna na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj zmena zahraničnej politiky Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Trump tlačí na amerických spojencov, aby zvýšili obranné výdavky, a americkí predstavitelia naznačujú, že USA by mohli svoju vojenskú prítomnosť v Európe výrazne obmedziť.