USA uvalili sankcie na Medzinárodný trestný súd, len hodiny po tom, ako bývalá sudkyňa Pillayová získala Nobelovu cenu

Washington uťahuje opasok ICC: Dôvody a dosah opatrení

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio jasne vyhlásil, že „prezident Trump nikdy nedovolí, aby Medzinárodný trestný súd stíhal Američanov.“ Spojené štáty preto zakážu akékoľvek finančné transakcie s ICC. Cieľom týchto opatrení je obmedziť zdroje súdu a účinne ochromiť jeho činnosť.

Administratíva prezidenta Trumpa dlhodobo vystupuje proti ICC. V minulosti už prijala sankcie voči prokurátorom a sudcom tohto súdu. Najnovšie nariadenia však rozširujú dosah, pričom môžu zasiahnuť aj spoločnosti, ktoré poskytujú ICC rôzne služby.

Prečítajte si tiež

USA označili Medzinárodný trestný súd za hrozbu. Trumpova vláda spúšťa kampaň proti ICC

​Washington pravidelne kritizuje činnosť ICC. Medzi hlavné výhrady patria zatykače, ktoré súd vydal na izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua. Spojené štáty tiež namieta proti predchádzajúcemu vyšetrovaniu konania amerických vojakov v Afganistane, hoci súd toto vyšetrovanie medzičasom ukončil.

Medzinárodný trestný súd pod paľbou: História, poslanie a reakcie na sankcie

Medzinárodný trestný súd (ICC) bol založený v roku 2002 s cieľom stíhať najzávažnejšie zločiny medzinárodného práva: vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Súd má dnes 125 členských štátov, medzi ktorými sú všetky krajiny Európskej únie a takmer všetci členovia NATO, s významnou výnimkou Spojených štátov a Turecka.

Práve v deň oznámenia amerických sankcií, len niekoľko hodín predtým, získala Nobelovu cenu za mier bývalá sudkyňa ICC Navanethem „Navi“ Pillayová, čo dodáva situácii zvláštny kontext.

Prečítajte si tiež

Trumpovi to opäť nevyšlo: Nobelovu cenu za mier získala Navi Pillayová

​Zástupkyňa prokurátora ICC Nazhat Shameem Khanová sankcie Spojených štátov ostro odsúdila. Podľa jej vyjadrenia sú tieto opatrenia navrhnuté tak, aby oslabili medzinárodný právny poriadok a narušili prácu nezávislej súdnej inštitúcie. Khanová zároveň ubezpečila, že „naša práca bude pokračovať vo všetkých našich prípadoch, vyšetrovaniach a stíhaniach.“

Diplomatické dôsledky a výzva pre spojencov: Otvorené dvere pre rokovania?

Marco Rubio ozrejmil, že Washington pristúpil k uvaleniu sankcií po tom, ako Medzinárodný trestný súd a jeho členské štáty, podľa jeho slov, nereagovali na predchádzajúce americké výhrady. Opatrenia sú však nastavené tak, aby členským štátom poskytli príležitosť rokovať o možnom riešení.

Spojené štáty zároveň očakávajú, že ich spojenci pomôžu obmedziť pôsobenie súdu. Tento postoj môže viesť k ďalšiemu vyostreniu diplomatického napätia medzi Washingtonom a jeho kľúčovými partnermi, najmä v Európe, ktorí sú členmi ICC a podporujú jeho činnosť.

Európa stojí za Haagom

Európska komisia (EK) promptne oznámila svoj nesúhlas s rozhodnutím Spojených štátov. V oficiálnom vyhlásení zdôraznila pripravenosť EÚ prijať akékoľvek potrebné opatrenia, ktoré súdu umožnia vykonávať svoju činnosť. Zároveň sa EÚ zaviazala chrániť záujmy subjektov pôsobiacich na jej jednotnom trhu. EK tiež podčiarkla, že vzhľadom na šesťmesačnú lehotu do nadobudnutia účinnosti týchto opatrení, existuje priestor pre dialóg.

ICC odsudzuje "útok na právny štát"

Samotný Medzinárodný trestný súd sankcie dôrazne odsúdil. Vo svojom vyhlásení vyzval členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie jeho činnosti. Súd označil americké sankcie za pokus brániť výkonu spravodlivosti a zabrániť súdu robiť to, na čo bol vytvorený. „Je to útok na právny štát a samotné základy medzinárodného právneho poriadku,“ uviedol ICC. Súd v Haagu potvrdil, že bude naďalej v plnom rozsahu plniť svoj mandát, a to najmä v prípadoch, keď členské štáty nie sú ochotné alebo schopné konať.