Mysleli si, že nakrútia film o SNP. Príbeh hrdinu Vladimíra Strmeňa ich zaviedol oveľa ďalej

Zdielať na

25.8.2026 Slovensko - aktuality

Mysleli si, že nakrútia film o SNP. Príbeh hrdinu Vladimíra Strmeňa ich zaviedol oveľa ďalej

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Verejnosť ho pozná ako usmiateho veterána Slovenského národného povstania, ktorý aj vo vysokom veku chodí medzi mladých ľudí, rozpráva im o vojne a rád vezme do rúk akordeón. Za úsmevom Vladimíra Strmeňa sa však ukrýva oveľa bolestivejší životný príbeh.

Vladimír Strmeň patrí medzi najznámejších žijúcich pamätníkov Slovenského národného povstania. Na verejnosti vystupuje s úsmevom, na hrudi nosí vyznamenania a svoje spomienky odovzdáva ďalším generáciám. Mnohí ho poznajú aj ako muzikanta, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je akordeón. Jeho život však ani zďaleka nebol taký bezstarostný, ako by mohla naznačovať jeho dnešná povaha.

[multi] V siedmom nebi Vlado Strmen seniori 10875

+27 fotiek

Vladimír Strmeň

Práve kontrast medzi človekom, ktorého verejnosť pozná dnes, a tým, čím si musel prejsť, sa stal jednou z hlavných tém filmu Chlapec z Povstania: Medzi hudbou a vojnou dokumentaristky Veroniky Homolovej Tóthovej.

Chlapec z povstania_Vladimír Strmeň

reprofoto

Pôvodne mal vzniknúť film o SNP

Tvorcovia začínali s predstavou dokumentu venovaného Slovenskému národnému povstaniu. Počas piatich rokov nakrúcania však postupne zisťovali, že Strmeňov osobný príbeh ponúka oveľa viac. „Určite sme chceli točiť film s tematikou Slovenského národného povstania, lebo si myslím, že doteraz o ňom nevieme všetko alebo teda nevieme dosť na to, aby sme ho vedeli prijať tak úplne za svoje,“ vysvetlila Homolová Tóthová.

Postupným spoznávaním hlavného protagonistu sa však pôvodná predstava začala meniť. Verejnosť podľa dokumentaristky pozná najmä dobrosrdečného a láskavého staršieho pána, ktorý hrá na akordeóne. Mohlo by sa preto zdať, že s výnimkou vojnových mesiacov bol k nemu život podobne láskavý. Opak je pravdou.

Mama ho ako sedemročného dala do sirotinca

Prvé veľké rany prišli dávno pred vojnou. Vladimír mal iba sedem rokov, keď ho matka pre biedu umiestnila do sirotinca. Keď sa ho neskôr pýtali, či si z tohto obdobia dokáže vybaviť aspoň jednu peknú spomienku, po dlhšom premýšľaní odpovedal: „Viete, že nie?“

Jednu istotu však predsa len našiel – hudbu. Práve staré harmónium v sirotinci sa pre chlapca stalo miestom, pri ktorom sa cítil dobre. Hudba ho následne sprevádzala ďalším životom a napokon sa dostal aj k vojenskej hudbe. Lenže dospievanie prerušila vojna.

Veronika Homolová Tóthová

TV JOJ

V šestnástich namiesto trombónu držal pušku

Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, zo šestnásťročného chlapca sa v priebehu krátkeho času stal vojak. Namiesto hudobného nástroja dostal do rúk zbraň. Na vlastné oči videl smrť. Jeden z jeho spolubojovníkov pred ním skočil na mínu a aj samotný Strmeň len tesne unikol následkom ďalšieho výbuchu.

Jedna z najbolestivejších chvíľ však prišla mimo bezprostredného boja. Keď nemecké komando vypálilo jeho rodnú obec, mladý Strmeň stál nad dolinou a pozoroval žiaru horiaceho domova. „Vtedy som si uvedomil, že som bezdomovec,“ spomína vo filme. V tej chvíli ešte netušil, že jeho matka bojuje v plameňoch o život.

Dokument tak zachytáva človeka, ktorý pocit straty domova zažil už druhýkrát. Najprv ako sedemročné dieťa odlúčené od rodiny, neskôr ako tínedžer uprostred vojny.

Chlapec z Povstania - Vladimír Strmeň

reprofoto

Po vojne sa opäť vrátil k hudbe

To, čo zažil v detstve a počas SNP, však neurčilo spôsob, akým sa rozhodol prežiť zvyšok života. Po skončení vojny sa Strmeň vrátil k hudbe. Desaťročia pôsobil ako muzikant, hrával v orchestri a viedol ďalších hudobníkov.

Ani spomienky na vojnu si však nenechal iba pre seba. Dnes o svojich skúsenostiach hovorí predovšetkým mladým ľuďom. Pripomína im, že vojna nie je romantické dobrodružstvo, ale tragédia, ktorej následky si človek môže niesť celý život.

A práve tu vidí Homolová Tóthová jednu z najdôležitejších myšlienok dokumentu. „Jeho život práve ukazuje, že nie je ani tak dôležité to, čo sa vám stane, ale ako sa k tomu postavíte,“ povedala. Podľa nej dokázal Strmeň napriek tragickým skúsenostiam zostať človekom, ktorý verí v dobro a v lepšiu budúcnosť. „On sa k tým hrozným, ťažkým, tragickým veciam, ktoré ho sprevádzajú od útleho detstva, dokázal postaviť s takou neuveriteľnou silou a zároveň s takým ľudským odhodlaním. A stále verí v to, že raz bude lepšie a že vieme byť dobrí,“ opísala dokumentaristka.

Chlapec z povstania_foto z filmu

reprofoto

Nie iba vojnový hrdina

Chlapec z Povstania: Medzi hudbou a vojnou preto nemá byť iba ďalším dokumentom mapujúcim udalosti SNP. V centre príbehu stojí predovšetkým človek, ktorému detstvo poznačilo odlúčenie, dospievanie vojna a ktorý napriek tomu nestratil schopnosť rozdávať ľuďom úsmev. Film zároveň ukazuje, čo sa skrýva za obrazom „uja Vladka“, ktorého dnes poznajú tisíce ľudí zo škôl, verejných podujatí či spomienkových slávností.

Jeho príbeh prepája dve línie, ktoré ho sprevádzajú prakticky celý život – hudbu a vojnu. Jedna mu poskytovala útočisko, druhá ho prinútila dospieť skôr, než by ktorýkoľvek šestnásťročný chlapec mal.