Úroda obilnín prekonala očakávania. Pekársku kvalitu však nemajú všetky regióny

SLOVENSKO / Slovenskí poľnohospodári hlásia rekordné úrody obilnín a repky, avšak chladné a daždivé počasie v severných okresoch sa podpísalo na kvalite pšenice, ktorá nesplní pekárske normy.

Tohtoročná žatva sa na Slovensku blíži k úplnému záveru. Z celkovej výmery ostáva nepokosené už len približne jedno percento polí, na ktorých sa pestujú obilniny a repka olejka. Dozber prebieha najmä v štyroch regiónoch – v okresoch Bardejov, Stará Ľubovňa, Liptovský Mikuláš a Spišská Nová Ves.

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) dopadla kampaň lepšie, ako sa pôvodne očakávalo, a to aj v porovnaní s dlhodobým päťročným priemerom. Úrody medziročne vzrástli pri všetkých pestovaných druhoch obilnín – vrátane menej rozšírených plodín, ako je ovos, raž či tritikale – a vyššie výnosy priniesla aj repka.

Prečítajte si tiež

Ceny pšenice neovplyvnia pečivo. Rozdiel oproti minulému roku je zanedbateľný

Priemerný hektárový výnos pšenice dosiahol 6,44 tony, čo predstavuje medziročný nárast o 13 % a rovnaké zlepšenie oproti priemeru posledných piatich rokov. Jačmeň priniesol ešte výraznejší výsledok – 6,29 tony na hektár, teda o 26 % viac ako vlani a o 21 % viac než je bežný priemer. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli úroveň 6,26 t/ha a repka olejka priniesla 3,67 tony z hektára, čo je až o tretinu viac ako v roku 2024.

Komplikácie spôsobené extrémne kolísavým počasím

Chladný máj, následne suchý jún, daždivý júl, ale aj krupobitia či lokálne požiare predĺžili zber v niektorých oblastiach až o pätinu. Výnosy sa tak podarilo uchovať najmä tým farmárom, ktorí dokázali zožať úrodu ešte pred príchodom silnejších dažďov. V severných regiónoch, ako je Orava či Liptov, sa pritom znížila kvalita potravinárskej pšenice, čo znamená, že značná časť úrody bude využitá hlavne ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Predseda SPPK Andrej Gajdoš upozornil, že severné regióny Slovenska sa v oblasti obilnín prirodzene orientujú skôr na živočíšnu výrobu. To podľa neho zvyšuje potrebu podporiť stabilitu chovu zvierat aj domáceho spracovateľského priemyslu.

+3 fotky

Extrémne suchá pociťujú aj v najchladnejšom kúte Slovenska. So žatvou začali na Orave o 3 týždne skôr

Nebudeme dovážať?

Mlynári a pekári zároveň vyjadrili presvedčenie, že Slovensko nebude musieť v najbližšom období dovážať pšenicu zo zahraničia. Vedia dokonca navýšiť výrobu slovenského chleba a pečiva. Problémom zostávajú samotné dovozy hotového chleba, ktoré majú na trhu čoraz väčší podiel. Predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský upozornil, že obchodné reťazce minulý rok priviezli na Slovensko až 5 500 kamiónov zahraničného chleba, pričom v prvom štvrťroku tohto roka objem dovozov ešte vzrástol o ďalších sedem percent.

Prečítajte si tiež

Čo bude s obilím? Celoeurópske riešenie neprišlo, vláda chce podnikať vlastné kroky

V štruktúre osevov sa zároveň prejavuje stúpajúci záujem o pestovanie tvrdej pšenice durum, ktorej produkcia už presiahla hranicu pol milióna ton. Napriek dobrým výsledkom však po skončení žatvy ceny obilnín aj repky klesli. Obchodníci predpokladajú, že trh sa po vyhodnotení úrody v celej Európe stabilizuje a následne môže dôjsť k miernemu rastu cien.

Konečný vývoj cien však nebude závisieť iba od veľkosti úrody. Výrazný vplyv budú mať aj externé faktory – od cien ropy a plynu, cez kurz dolára a eura, až po geopolitické udalosti, ktoré formujú svetové trhy s agrokomoditami.

Pozrite si aj archívne video: