Predohra k hviezdnym vojnám? Ruské satelity špehujú tie z Veľkej Británie a Nemecka

LONDÝN/MOSKVA/WASHINGTON – Umiestňovanie zbraní vo vesmíre zakazuje už desaťročia takzvaná Kozmická zmluva. Veľmoci sa ale s myšlienkou zbraní na obežnej dráhe stále zaoberajú. Vojna vo vesmíre má ale zatiaľ len podobu satelitov, ktoré pomáhajú s navigáciou či so zberom dát o armádach iných krajín.

Napätie medzi Ruskou federáciou na jednej strane a spojencami Ukrajiny na tej druhej sa prenáša aj do vesmíru. Britský generál Paul Tedman prezradil, že britské vojenské satelity majú v posledných rokoch nečakaných spoločníkov – ruské satelity.

Podľa generála Tedmana, ktorý má na starosti britské kozmické sily Rusko zintenzívnilo sledovanie britských vojenských satelitov po začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine vo februári 2022. Generál spresnil, že ruské satelity nesú zariadenia, ktoré sú schopné sledovať a škodiť britským satelitom. „Snažia sa z našich satelitov získať informácie. Nesú zariadenia, ktoré umožňujú ich rušenie. A v poslednej dobe sú v tejto činnosti veľmi vytrvalí,“ skonštatoval Tedman. S podobným problémom sa čoraz častejšie podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa potýka aj Nemecko a jeho vojenské satelity.

Vojna satelitov

Veľká Británia má pritom len hŕstku vlastných vojenských satelitov. Spojené štáty, Čína a Rusko ich majú dohromady viac ako stovku. Ich počet sa rozrástol najmä v poslednej dekáde. Satelity, ktoré má pod kontrolou Peking aj Moskva disponujú podľa britov schopnosťou oslepiť a narušiť pomocou laserov satelity protivníka.

To, že sa vojna prenáša aj do vesmírneho priestoru je pochopiteľné. Oproti tej pozemnej konvenčnej ide ale skôr o informačnú vojnu. Aj pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa prvou obeťou stal satelitný systém. Len pár hodín predtým, ako ruské vojská prekročili hranice s Ukrajinou, sa stali terčom útoku satelitné technológie nad Ukrajinou a časťou východnej Európy. Cieľom bolo vyradiť internet a tiež komunikáciu ukrajinských vojsk medzi sebou.

„V modernej vojne nemusí byť jej začiatkom výstrel z pušky alebo odpálenie rakety, ale napríklad vypustenie kódu, ktorý spôsobí chaos nielen na orbite, ale aj v kritickej infraštruktúre na zemi,“ píše Kari A. Bingen z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Ukrajina a jej boj vo vesmíre

Ukrajina možnosti, ktoré je ponúkal vesmírny priestor, využívala od začiatku invázie ruských vojsk. Aj keď nešlo o priamu formu. Pomocou Kyjevu boli vtedy najmä satelitné zábery amerických a euróspkych spoločností, ktoré na Ukrajinu zamerali z vesmíru svoje sledovacie kapacity. Napríklad americká spoločnosť Maxar poskytovala Ukrajine detailné zábery pohybov ruských vojsk. Ukrajinská armáda na základe toho dokázala koordinovať svoje útoky tak, aby spôsobili čo najväčšie škody. Dôležitú úlohu hrali aj súkromné spoločnosti, ktoré umožňovali poskytovanie internetu.

„Použitie terminálov Starlink od spoločnosti SpaceX sa stalo záchranným lanom, ktoré umožnilo veliteľom zostať v kontakte s rozptýlenými jednotkami, zdieľať spravodajské informácie a vykonávať decentralizované operácie. Ukrajina tak získala kľúčovú výhodu proti v tom čase silnejšiemu protivníkovi,“ konštatuje Bingen.

Rusko sa podľa všetkého snaží posunúť vojnu vo vesmírnom priestore na novú úroveň. V máji minulého roka totiž do vesmíru vypustila satelit, ktorý má mať schopnosť ničiť konkurenčné satelity. „Má sa pohybovať na tej istej orbite, na ktorej sa nachádzajú satelity americkej vlády,“ tvrdí Tedman. Rusko vypustenie satelitu, ktorý je schopný ničiť konkurenciu, nekomentovalo. Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová ale neskôr skritizovala Spojené štáty a obvinila ich z toho, že chcú z vesmíru spraviť „arénu na ďalšiu vojenskú konfrontáciu“.

Kozmická zmluva a jej budúcnosť

Vojna vo vesmírnom priestore sa tak zatiaľ nesie len v režime pozorovania a získavania spravodajských informácií. Nasadeniu skutočných jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia vo vesmíre bráni ešte stále platná Kozmická zmluva, ktorá do platnosti vstúpila v roku 1967. Vesmír a telesá v ňom majú byť pre všetky krajiny prostriedkom na mierový výskum a žiadna krajina si ju nemôže nijakým spôsobom privlastniť. Podobný režim platí napríklad aj pre medzinárodné vody.

Zmluva ale nezabránila Spojeným štátom alebo Číne, aby sa zaoberali myšlienkou ničenia satelitov na obežnej dráhe. Profesor Alan T. Dugger, ktorý sa na Kalifornskej univerzite zaoberá vojenskými reáliami pripomína, že podobné pokusy nezanechali len diplomatické, ale aj fyzické jazvy. Problémom je vesmírny odpad, teda veľké množstvo nekontrolovateľných trosiek, ktoré na obežnej dráhe ostanú.

„Vesmírny odpad v rôznych hladinách predstavuje nebezpečenstvo pre obyvateľov vesmírnych staníc. Každý zničený satelit vytvára ďalšie pole trosiek na orbite, ktoré ohrozujú každú ďalšiu prípadnú misiu,“ pripomína Dugger.

To, že svetové veľmoci zbrane na obežnú dráhu zatiaľ vo veľkom nevyvážajú neznamená, že by tomu tak v budúcnosti nemohlo byť. Svetové dejiny sú plné precedensov, kedy sa medzinárodné dohody porušovali jednou alebo viacerými krajinami. Hrozbou by podľa Duggera bolo, keby sa aj z Kozmickej zmluve stal iba nedôležitý kus papiera.