Ako naložiť s Kimom? Juhokórejského prezidenta čakajú výzvy doma aj v zahraničí

Soul, Pchjongjang – Novozvolený juhokórejský prezident I Če-mjong chce so svojim severným susedom zmier. Okrem neistoty zo severu bude musieť čeliť aj ekonomickej kríze súvisiacej s celosvetovou colnou vojnou amerického prezidenta Trumpa.

Novozvolený juhokórejský líder I Če-mjong sa vo svojom inauguračnom prejave zaviazal usilovať sa o mier so Severnou Kóreou, ktorý chce dosiahnuť pomocou vzájomného dialógu. Zdôraznil však, že Soul bude na prípadnú agresiu zo strany Pchjongjangu reagovať „silným odstrašením“, ktoré chce dosiahnuť aj s pomocou svojich spojencov.

Na dialóg, aj ten politický, sú ale potrební dvaja. Severokórejský líder ale po utužovaní vzťahov netúži. Svojho južného suseda považuje za nepriateľský štát, od jesene minulého roka to má zakotvené aj vo svojej ústave.

Večné sny o zjednotení

Vzťahy oboch krajín Kórejského polostrova boli v posledných rokoch ako na hojdačke. Svet s nádejou sledoval posledné stretnutia severokórejského lídra Kim Čong-una a juhokórejského prezidenta Mun Če-ina, ktoré sa v apríli a v máji 2018 niesli v priateľskom duchu. Severokórejský líder sa o pár dní neskôr v Singapure osobne stretol aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Idyla ale netrvala dlho a vzťahy Severnej Kórey k južnému susedovi a k USA postupne degradovali. Kim Čong-un už na začiatku roka 2024 skonštatoval, že znovuzjednotenie oboch krajín Kórejského polostrova už nie je možné. Pchjongjang opäť začal posielať balóny s odpadom a fekáliami cez hranice, juhokórejskí pohraničníci sa v reakcii na tento krok vrátili k púšťaniu propagandistického vysielania proti svojmu severnému susedovi.

Neustále v strehu

Nie podľa všetkých je ale čas na obavy. Niektorí analytici upozorňujú na fakt, že možnosť vojny medzi oboma Kóreami sa skloňuje už od roku 1953. „Je ťažké predpokladať, aké sú úmysly Pchjongjangu. Moment prekvapenia bol vždy dôležitou súčasťou severokórejských provokácií,“ povedal k aktuálnemu vývoju na Kórejskom polostrove Sydney Seiler, analytik Centra strategických a medzinárodných štúdií so sídlom vo Washingtone.

Väčšou hrozbou je zbližovanie Severnej Kórey a Ruska, ktoré naberá v posledných mesiacoch na obrátkach. A nie je to len o dodávkach zbraní pochybnej kvality, ale aj o tisíckach vojakov, ktorých Rusko nasadzovalo v tých najťažších bojoch na Ukrajine. „Pchjongjang sa v poslednej dobe usiluje aj o vojenskú pomoc zo strany Ruska. Chce najmä stíhačky, riadené strely, obrnené vozidlá a ďalšie technológie,“ dodáva Seiler. Obavy západného sveta vzbudzuje aj tamojší jadrový program, ktorý po niekoľkoročnom útlme naberá na obrátkach.

Náklonnosť k juhu sa prísne trestá

Severná Kórea sa snaží svojich obyvateľov od okolitého sveta čo najviac izolovať. V krajine, kde je internet a mobilný telefónlen snom, sa to režimu aj darí. K mladým severokórejčanom sa ale rôznymi kanálmi dostávajú informácie o tom, ako funguje okolitý svet, napríklad ten juhokórejský. Kim ale vníma každú spriaznenosť mladých na juhokórejský režim ako riziko a akékoľvek prejavy náklonnosti sa prísne trestajú. Dlhoročné väzenia či tresty smrti nie sú výnimkou. „Južná Kórea sa pre severokórejčanov stáva živým príkladom toho, ako by ich vlasť mohla vyzerať bez režimu dynastie Kimovcov,“ uzatvára analytik.

Juhokórejský prezident I Če-mjong (vpravo)

TASR

​Problémy aj doma

Nový juhokórejský prezident I Če-mjong bude okrem problémov spoza severnej hranice bojovať aj s tými na domácom fronte. Jeho predchodca v úrade, Jun Sok-jol prekvapil svet, keď sa približne pred pol rokom pokúsil v krajine vyhlásiť stanné právo. Presunom časti právomoci na armádu chcel Sok-jol eliminovať údajné „protištátne sily“ sympatizujúce s režimom na druhej strane demilitarizovanej zóny. Nestretol sa ale s pochpením verejnosti a bol nútený podať demisiu.

Aj tento krok sa negatívne podpísal pod tamojšie ekonomické vyhliadky. Južná Kórea naviac čelí, podobne ako zvyšok sveta, aj neistotám súvisiacim s obchodnou vojnou, ktorú rozpútali Spojené štáty. Práve nasledujúce mesiace budú pre Soul dôežité, najmä kvôli pripravovaným 25- percentným clám. „Ak clá nadobudnú účinnosť, môžu spustiť ekonomickú krízu ekonomike, ktorá už v posledných mesiacoch čelila spomaleniu,“ povedal poradca pre ekonomiku Če-mjongovej Demokratickej strany.