Astronomická jeseň sa začína 23. septembra. Dni sa začnú výrazne skracovať

Presný čas a dátum rovnodennosti sa každoročne posúva. Dôvodom je nesúlad medzi štandardným občianskym rokom trvajúcim 365 dní a reálnym obehom Zeme okolo Slnka, ktorý trvá približne 365,24 dňa. Tento časový rozdiel sa vyrovnáva zavedením priestupných rokov, pričom v 21. storočí pripada rovnodennosť zväčša na 22. alebo 23. septembra.

V deň rovnodennosti vychádza Slnko presne na východe a zapadá na západe. Napriek tomu, že teoreticky by mali byť deň a noc rovnako dlhé, vplyvom takzvanej astronomickej refrakcie – lomu svetelných lúčov v zemskej atmosfére, vidíme Slnko pri východe o niečo skôr a pri západe o niečo dlhšie. Reálne k vyrovnaniu dĺžky dňa a noci dochádza až dva dni po samotnej rovnodennosti.

Prečítajte si tiež

Zmena času príde tento rok skôr. Zapíšte si TENTO dátum

​​Rýchlejšie skracovanie dní

Dni sa neskracujú až od rovnodennosti, ale už od letného slnovratu v júni. V období po jesennej rovnodennosti však skracovanie dňa dosahuje najvyššie tempo, keď koncom septembra ubúdajú z denného svitu približne štyri minúty denne. S blížiacim sa zimným slnovratom sa toto tempo výrazne spomalí. Kým počas rovnodennosti je Slnko nad obzorom 12 hodín, v čase zimného slnovratu 21. decembra to bude už len osem hodín a 16 minút.

Bohaté jeseň na nočnej oblohe

Predlžujúce sa noci vytvárajú priaznivé podmienky na pozorovanie nočnej oblohy. Okolo 12. októbra nastanú najlepšie podmienky na pozorovanie Merkúra, pričom počas celého septembra a októbra sú výborné podmienky aj na sledovanie Saturnu či Marsu.

Astrofyzici a nadšenci oblohy budú môcť do konca roka malými ďalekohľadmi pozorovať aj krátkoperiodickú kométu 10P/Tempel 2. Z meteorických rojov budú v prvej polovici októbra aktívne Drakonidy s maximom aktivity 9. októbra.

Astronomická jeseň potrvá do zimného slnovratu 21. decembra 2026. Meteorologická jeseň, ktorú odborníci určujú na základe celých kalendárnych mesiacov, sa začala už 1. septembra a potrvá do konca novembra.