Vedci odhalili 17 najväčších hrozieb pre ľudstvo: Dve z nich nás môžu úplne vyhubiť

Rozsiahlu analýzu pripravila medzinárodná komisia zložená z 35 odborníkov z rôznych vedeckých oblastí. Výsledky svojej práce predstavila v odbornom časopise The Lancet. Vedci pri hodnotení využili aj údaje z projektu Global Burden of Disease, ktorý sleduje celosvetové dôsledky ochorení, zdravotných komplikácií a predčasných úmrtí.

Medzi najvážnejšie riziká zaradili ozbrojené konflikty, zneužívanie moderných technológií, znečistenie ovzdušia, odolnosť baktérií voči antibiotikám, sociálne nerovnosti či ekonomickú nestabilitu. Pozornosť venovali aj zdravotným problémom, akými sú obezita, vysoký krvný tlak, fajčenie a duševné ochorenia.

Dve hrozby môžu ohroziť samotnú existenciu ľudstva

Osobitnú pozornosť vedci venovali dvom rizikám, ktorých následky by podľa nich mohli byť až existenčné. Prvým je rozsiahly jadrový konflikt. Jeho dôsledky by sa totiž nemuseli obmedziť len na krajiny priamo zasiahnuté vojnou. Jadrové výbuchy by mohli vážne narušiť poľnohospodársku výrobu a zásobovanie potravinami, čo by následne mohlo viesť k rozsiahlemu hladomoru. Druhou potenciálne existenčnou hrozbou je zneužitie umelej inteligencie. Odborníci upozorňujú napríklad na možnosť jej využitia pri vývoji nebezpečných biologických zbraní. Riziko však predstavuje aj scenár, pri ktorom by sa vysoko pokročilé systémy umelej inteligencie vymkli ľudskej kontrole. Vedci zároveň priznávajú, že pravdepodobnosť takéhoto vývoja zatiaľ nedokážu spoľahlivo vyčísliť. Ľudstvo totiž nemá skúsenosť s globálnou katastrofou spôsobenou nekontrolovanou umelou inteligenciou, a preto sú podobné odhady do veľkej miery teoretické.

Prečítajte si tiež

Rok 2027 môže Zemi na chvíľu ukázať klímu budúcnosti

​Umelá inteligencia by mohla pripraviť ľudstvo o miliardy rokov zdravého života

Pri hodnotení jednotlivých hrozieb vedci pracovali s ukazovateľom, ktorý vyjadruje stratené roky zdravého života. Zohľadňuje predčasné úmrtia aj obdobia, počas ktorých ľudia žijú so zdravotnými obmedzeniami. Podľa analýzy by katastrofické dôsledky umelej inteligencie mohli do roku 2100 predstavovať stratu približne 10,4 miliardy rokov zdravého života v celosvetovom meradle. Ide však o modelový odhad založený na predpokladoch, nie o istú predpoveď budúceho vývoja. Ak by pokračovali súčasné nepriaznivé trendy, všetkých 17 skúmaných hrozieb by podľa komisie mohlo spoločne pripraviť svetovú populáciu o desiatky miliárd rokov zdravého života.

Obezita môže do roku 2050 postihovať väčšinu dospelých

Nie všetky závažné riziká sú pritom spojené s vojnami alebo modernými technológiami. Významnú hrozbu predstavujú aj zdravotné problémy, ktorých dôsledky sú už dnes dobre zdokumentované. Jedným z nich je obezita. Podľa odhadov by do roku 2050 mohla postihovať až 60 percent dospelých a približne tretinu detí na celom svete. K jej rozvoju prispieva okrem iného nadmerný energetický príjem a nedostatok pohybu. Obezita zároveň zvyšuje riziko viacerých ďalších zdravotných komplikácií. Vedci preto upozorňujú, že prevencia chronických ochorení môže mať pre budúce zdravie svetovej populácie rovnako zásadný význam ako pripravenosť na mimoriadne krízové situácie.

Prečítajte si tiež

Rakovina u ľudí mladších ako 50 rokov: Obezita je dôležitým faktorom, varujú vedci

​Klimatická zmena môže ovplyvniť miliardy ľudských životov

Ďalšou významnou hrozbou je globálne otepľovanie. Odborníci porovnali možné dôsledky rôznych scenárov vývoja klímy. Ak by sa oteplenie podarilo obmedziť približne na 1,8 stupňa Celzia namiesto scenára, pri ktorom by teplota vzrástla o 4,4 stupňa, do konca storočia by sa podľa ich výpočtov mohlo zachovať približne 1,89 miliardy rokov zdravého života. Tento odhad pritom nezahŕňa všetky možné následky klimatických zmien. Niektoré z nich, napríklad rozsiahle suchá alebo nútené presídľovanie obyvateľstva, sa totiž vyčíslujú len veľmi ťažko.

Vedci tvrdia, že ešte nie je neskoro konať

Autori analýzy zdôrazňujú, že ich cieľom nie je vyvolávať paniku, ale upozorniť na riziká, ktorým možno v mnohých prípadoch predchádzať alebo aspoň zmierniť ich následky. „Pozoruhodný nie je iba rozsah týchto hrozieb, ale aj skutočnosť, že ľudstvo má stále možnosť konať,“ uviedol Christopher Murray, spolupredseda komisie a riaditeľ Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite. Podľa odborníkov bude rozhodujúca medzinárodná spolupráca, dôvera medzi obyvateľmi a inštitúciami, ako aj schopnosť vlád prijímať opatrenia včas. Natalia Kanemová, bývalá výkonná riaditeľka Populačného fondu OSN a spolupredsedníčka komisie, pripomenula, že dôsledky globálnych kríz často najťažšie zasahujú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Vedci zároveň upozornili, že samotné poznanie rizík ani existencia krízových plánov ešte nezaručujú úspech. Kľúčové bude, či jednotlivé štáty dokážu vedecké poznatky pretaviť do konkrétnych rozhodnutí.