Cestovať MHD je pre nevidiacich náročné. Podstatný je aj typ vozidla

BRATISLAVA / Občas si neuvedomujeme, že sú medzi nami ľudia, pre ktorých sú bežné úkony, ktoré my robíme denno-denne, oveľa náročnejšie. Napríklad, keď sa presúvame autobusom, záleží nám len na tom, aby prišiel včas. Pre slabozrakých a nevidiacich ľudí je podstatný aj typ vozidla. V priebehu pár sekúnd to musia zistiť hmatom a sluchom.

Pre nevidiacich a slabozrakých je verným spoločníkom biela palica. Podľa nej sa orientujú v priestore. Málokto si dokáže predstaviť, aké je pre nich občas náročné prepravovať sa hromadnou dopravou. "Ak sa výrazne obnoví vozidlový park, tak je dobré keď zorganizujeme toto stretnutie v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, pretože napriek tomu, že tie vozidlá sú podobné, tak nevidiaci ten rozdiel môžu poznať," vysvetlil Jozef Vozár, hovorca Dopravného podniku Bratislava.

Problémom môžu byť aj mierne zmeny interiéru

"Naozaj sa to za jazdy nedá. Tam sa zatvoria dvere, stroj sa pohne a tam už niet času rozhliadať sa, ako sú orientované sedadlá, kde sú tlačidlá, či sú označené braillovým písmom a podobne. Vidiaci si to prezrie. My to potrebujeme vnímať inak," Dušana Blašková z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. 

Viacerí sa zhodli na tom, že najnáročnejšie je ustáť ten stres. Prichádza autobus, musia okamžite identifikovať spoj, echolokačne zistiť, kde sú prvé dvere a či sa už otvárajú. "Ako mám postaviť palicu, ako si mám zmerať výšku vchodu, vzdialenosť vchodu, šírku dverí, ako rýchlo nájsť madlo. Proste vyžaduje to opakovanú rutinu a vyžaduje to fantastickú priestorovú predstavu o tom spoji ako takom," priblížila Eva Metonová, inštruktorka priestorovej orientácie a samostatného pohybu UNASS. 

Našťastie im za ostatné roky im pomáha povelový vysielač. Moderné technológie, teda konkrétne takýto maličký ovládač, dokáže nevidiacim alebo slabozrakým výrazne pomôcť pri nastupovaní alebo vystupovaní z vozidiel mestskej hromadnej dopravy. "Ja ho využívam prakticky denne, keď chodím do roboty spojom. Prvé dva zvrchu sú na to, aby mi ohlásilo zastávku a smer. Tretie je na číslo spoja a štvrtým dávam na známosť vodičovi, že nastupuje slabozraký alebo nevidiaci," vysvetlila Michaela.

Školeniami prechádzajú aj vodiči

Pokiaľ spozorujú na zastávke človeka, ktorý potrebuje trochu pomôcť, radi podajú pomocnú ruku. "Keď vidíme, že človek nemôže zaujať svoje miesto, tak už potom vlastne zasiahneme. Ale väčšina cestujúcich je ohľaduplných a uvoľní miesto. Keď nie, tak na to sme tam my, aby sme mu pomohli," uviedol Jozef Záhora, vodič autobusu. 

"My na nevidiacich myslíme už pri zastávkach. Sú to veci, ktoré si bežný cestujúci nevšimne. Jednak navádzacie čiary v dlažbe - to je vidieť, ale napríklad je presne dané aj umiestnenie elektronických informačných tabúľ," priblížil Vozár. Blašková dodala, že vždy je lepšie sa spýtať. "A ponúknuť tú pomoc, za ňu sme vždy veľmi vďační," uviedla.