Škaredý zlý Arpi Soltész: Posranci

Ak si koalícia zvolí generálneho prokurátora vo verejnom hlasovaní, Robert Fico a jeho strana ho nebudú rešpektovať. Aspoň to tvrdí JUDr. Robert Fico.

To je od právnika pekné vyjadrenie. Aj keď zasa od politika sa tak nejako čaká, že spolu s morálkou bude ignorovať aj zákon. A hlavne ľudí, ktorých prácou je na dodržiavanie zákonov dohliadať.

Musel by byť blázon, keby chcel rešpektovať zákony, ktoré vytvárajú ľudia, ako je on sám. Len pre istotu, pripomeňme si jednu zo základných poučiek parlamentnej demokracie: „Nijaký poslanec nie je sám o sebe taký hlúpy, ako celý zákonodarný zbor.“ (Nie, ani Paška, Rafaj, Matovič a Vášáryová.)

Odhliadnuc od faktu, že aj poslanec Fico vie, za čo jeho robota stojí a tak sa k jej výsledkom aj stavia, neexistuje dôvod, pre ktorý by nemal rešpektovať generálneho prokurátora, ktorého zvolia verejne. Pokiaľ len nechce verejne namietať, že vo verejnej voľbe môžu na poslancov vyvíjať nátlak, aby hlasovali proti svojej vôli a presvedčeniu, iba ich vlastní stranícki šéfovia.

Iste, od koalície je hulvátstvom najhrubšieho zrna, ak mení pravidlá počas hry. Ale čo už, keď až počas zápasu zistila, že v tajnom hlasovaní nemá svojich ľudí pod úplnou kontrolou? Že koalícia mení pravidlá zhodou okolností k lepšiemu, je žiaľ iba náhoda. Keby bola voľba verejná a potrebovala by si kúpiť pár opozičných hlasov, určite by neváhala za jazdy voľbu utajiť.

sita

V tejto kauze už koalícia toľkokrát vyrobila zo svojej tráviacej sústavy uzavretý okruh, že v trochu menej, alebo aj trochu viac vyspelej krajine, by sa už dávno defenestrovalo. Toto sa môže stať tak akurát u nás.

Nech už našu múdru vládu a jej koalíciu motivuje čokoľvek, verejné hlasovanie je nielen jediné správne, ale dokonca jediné prípustné.

Pán poslanec, aj keď mu poslanecká lavica odiera jeho vlastné pozadie, nesedí v nej sám za seba. Hlasuje za svojich voličov. V ich mene. A všetci jeho voliči majú plné právo vedieť, ako za nich hlasoval. Nech by to bolo hlasovanie o čomkoľvek.

Ak nejaký poslanec nahlas prizná, že nemá odvahu verejne hlasovať v rozpore s príkazom zo straníckej centrály, aj keď je vnútorne presvedčený, že bude hlasovať za nesprávnu vec, má okamžite vrátiť mandát. Nehovoriac o poslancovi, ktorý bez príkazu partaje vlastne ani nevie, ako by mal hlasovať.

A celkom pomlčme o tom, že hrdý zákonodarca by mal vidlami a svinským krokom hnať z národnej rady každého člena exekutívy, ktorý by naňho vyvíjal pri hlasovaní akýkoľvek nátlak. Aj keby to bola tetuška Ivetka Radičová so svojimi najlepšími úmyslami. Aj keby jej uveril, že naozaj radšej položí celú svoju vládu, než by prekusla spontánne rozhodnutie zákonodarného zhromaždenia.

Len keby sme chceli byť morálne a eticky takýto nároční a dôslední, rútili by sme sa do vážnej ústavnej krízy. V parlamente by ostali tak dvaja poslanci a jeden z nich by bol ešte navyše úplný magor.

SITA/Nina Bednáriková

Inak je ale voľba generálneho prokurátora len ďalšou búrkou v parlamentnom pisoári, nad ktorým si chlapci zo strán merajú svoju ctené poslanecké pýchy. JUDr. Robert Fico už aj tak jasne povedal, že nech zvolia kohokoľvek, okamžite po voľbách, až prevezme moc v krajine, mu nechá skrátiť sedemročné funkčné obdobie na okamžitý kopanec do zadku.

Za normálnych okolností by to tak dlho pred voľbami nijaký politik takto sebavedome nevyslovil, ale Fico naozaj nepotrebuje kryštálovú guľu, aby videl svoju budúcnosť – vládu jednej strany, minimálne s výraznou nadpolovičnou, ak nie dvojtretinovou ústavnou väčšinou.

Dokonca sa ani nedá povedať, že táto jeho istota je prejavom arogancie a namyslenosti. Fico najlepšie vie, že jeho budúce víťazstvo nezávisí od jeho vlastných schopností, ale od neschopnosti terajšej vlády. Radičová, Dzurinda, Figeľ, Sulík či Bugár, to sú ľudia, na ktorých sa môže spoľahnúť s väčšou istotou, ako na Kaliňáka alebo Pašku.