Mimovládky sa obávajú, čo bude po voľbách. Väčšina z nich s politikou nemá nič

BRATISLAVA / Hrajú s deťmi futbal, značia turistické chodníky, pomáhajú ťažko chorým a seniorom, ale bojujú aj proti korupcii, či dohliadajú na to, ako fungujú súdy. Na Slovensku sú desaťtisíce mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia zlepšiť každodenný život ľudí, ich bezpečnosť či zákony. Niektoré strany im chcú po voľbách zviazať ruky.

"Sa urobí zoznam mimovládnych organizácií, budú musieť povedať, odkiaľ sú financované, pokiaľ budú financie prichádzať zo zahraničia, budú automaticky zahraničnými agentmi," uviedol Robert Fico (Smer-SD), predseda strany. Takto vidí budúcnosť mimovládok Smer. Jeho možný koaličný partner Republika zas nechce dať mimovládkam od štátu ani cent. Nie všetkým, len tým, ktoré považuje za sorosovské.

Prekáža im napríklad Globsec, ktorý každý rok na Slovensku organizuje bezpečnostné konferencie. "My máme donorov maximálne do 10 percent, od nikoho nie sme závislí," objasnila Henrieta Kunová, zástupkyňa riaditeľa Globsec. "Na Slovensku 15 rokov najviac investícií máme z EÚ a to neznamená, že by sme pod vlajkou mali mať napísané, že sme zahraniční agenti," poznamenal Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych organizácií.

Na Slovensku je približne 60-tisíc mimovládok. Väčšina z nich sa venuje sociálne odkázaným, chorým a deťom. Ak by prišli o peniaze zo štátneho rozpočtu, nemohli by si zďaleka dovoliť robiť to, čo teraz. Plamienok je tu už 20 rokov pre deti, ktoré sú vážne, nevyliečiteľne choré. Pomáha im, aby boli čo najdlhšie doma s blízkymi. Rodinám tiež ukazuje, ako prekonať bolesť zo straty. Väčšinu príjmov majú z 2 percent z dane. "Bez toho, rovno poviem, by sme nevedeli fungovať ako fungujeme, nevedeli by sme pomáhať bezplatne, nevedeli by sme poskytovať starostlivosť, ktorú v tejto chvíli neposkytuje štát, ani smútiacim deťom, ani vzdelávať," objasnila Mária Jasenková, riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok.  

Jednou z mimovládok je aj Klub vojenskej histórie Beskydy. Je to už takmer 20 rokov, čo sa dobrovoľníci venujú téme, o ktorú sa štát zaujímal iba okrajovo. Zarastené, zabudnuté časti lesa dokázali na podklade historických materiálov premeniť na dôstojné pietne miesta, postupne vyhlasované za národné pamiatky. Okrem grantov z našich ministerstiev a 2% dane majú aj iné zdroje financovania.  "Niekoľko vojnových cintorínov zafinancoval rakúsky Čierny kríž, prípadne české ministerstvo obrany, vďaka nim sa podarilo obnoviť vojnové cintoríny, ktoré boli na pokraji zániku," avizoval Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy.

Venujú sa aj odbornému výskumu, publikujú knihy a peniaze z ich predaja investujú do výskumov v teréne. "Šikovní ľudia z celého Slovenska majú možnosť naprávať mnohé veci, na ktoré štát nestačí. Je veľmi nedôstojné, ak činnosť občianskych združení naráža na nejakú negatívnu kampaň politických strán," uviedol Radoslav Turík, podpredseda Klubu vojenskej histórie Beskydy. 

Zákon o zahraničných agentoch má Rusko, tretí sektor značne osekalo aj Maďarsko. "V Rusku to už vyeskalovalo do takej situácie, že v súčasnosti zahraničný agent je synonymom pre zradcu alebo špióna," dodala Kunová. "Mimovládky sú inštitúcie aktívnych občanov. Viete z princípu povedať, že tento človek je zlý? To hraničí s tým, čo sme tu už poznali," doplnil Zajac. "Neziskovky určite majú zmysel v rôznych oblastiach. V neziskovkách robia ľudia, ktorí sú nadšení, ktorí majú istý hodnotový rebríček, ktorým záleží na tom, ako sa iní majú," dodala na záver Jasenková.