Oblačno
16°
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Oslavy 78. výročia SNP: Autoritatívne režimy sú hrozbou aj v súčasnosti, vyhlásila prezidentka
Zdielať na

Oslavy 78. výročia SNP: Autoritatívne režimy sú hrozbou aj v súčasnosti, vyhlásila prezidentka

BANSKÁ BYSTRICA / Autoritatívne režimy sú hrozbou aj v súčasnosti. Majú ambíciu sa vracať, a to v nových, reinkarnovaných podobách. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

"Dnes, rovnako ako pred desaťročiami, je hrozbou snaha podmaňovať si hrubou silou národy, krajiny aj ľudí," skonštatovala prezidentka.
Imunitu spoločnosti voči radikálnym a extrémistickým ideológiám podľa nej znižuje zlyhávanie demokraticky volených zástupcov. "Oslabuje ju aj to, keď sa nám niektorí snažia vnútiť, že sú jedinými nositeľmi odkazu SNP, podávajúc si pri tom ruky s novodobými fašistami. Dávajú tak slovám iný obsah a rozdeľujú spoločnosť," doplnila.

Výročie SNP je podľa nej okrem iného príležitosťou pripomenúť si, aký ťažký je zápas za znovunadobudnutie stratenej slobody. "Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme ho už nemuseli podstúpiť," zdôraznila hlava štátu. SNP podľa nej nesie odkaz, že pre väčšinu Slovákov bolo neprijateľné žiť v režime, ktorý stál na nadradenosti jedných nad druhými a na potláčaní ľudských práv.

​Prezidentka ocenila statočnosť účastníkov SNP

"Ste inšpiráciou pre nás ostatných, pretože, ako potvrdzujú udalosti v našom susedstve, aj v 21. storočí sa môžu národy ocitnúť v situácii, keď musia čeliť agresii a bojovať za svoju slobodu," podotkla. Vyzdvihla chrabrosť ľudí, ktorí prenášali informácie, ukrývali partizánov či židov, či poskytovali materiálnu pomoc.

​Kollár: Slovensko musí zostať verné antifašistickým a povstaleckým tradíciám

Slovensko musí zostať verné svojim antifašistickým a povstaleckým tradíciám. Je na nich postavený vývin slovenského národa od roku 1944. Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. "Ak chceme upevňovať slovenskú štátnosť v dnešnej Slovenskej republike, musíme sa hlásiť k odkazu Slovenského národného povstania. Slovenské národné povstanie je živá tradícia nášho národa, a tak by to aj malo zostať," skonštatoval.

Udalosti z roku 1944 podľa neho ovplyvnili chod moderných slovenských dejín. "Ich vplyv a význam bol tak výrazný, že žiadna politická reprezentácia Slovenska sa ich neodvážila marginalizovať. Práve, naopak," skonštatoval Kollár. Poukázal pritom, že SNP si pripomínali demokrati i komunisti. Ozrejmil, že antifašistický odboj a SNP po rozpade ČSFR boli jednými z nosných myšlienok, na ktorých sa mala budovať slovenská štátnosť. "Preto aj slovenský parlament prijal zákon, ktorým povýšil 29. august, teda deň vypuknutia SNP roku 1944, na štátny sviatok Slovenskej republiky," doplnil.

Predseda parlamentu poukázal, že v súčasnosti je možné pozorovať politické sily, ktoré sa odťahujú od oslavovania udalostí spojených s porážkou nacistického Nemecka. "Hrdinami prestávajú byť tí, ktorí neváhali vystaviť svoj vlastný život v boji proti hydre, ktorá vyvolala dovtedy najstrašnejšiu vojnu v histórii ľudstva. Hľadajú sa noví hrdinovia, často kontroverzní," upozornil.

SNP je podľa neho dôkazom, že medzi európskymi národmi môže panovať zhoda. Poukázal, že sa na ňom zúčastnili okrem iných i Rusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti, Francúzi, Maďari či Nemci. "Európa nemusí byť len zdrojom konfliktov, ktoré ohrozovali a ohrozujú svetový mier," podotkol. Pre budúcnosť Európy by bol podľa neho najprijateľnejší mier "v duchu antihitlerovskej koalície".

Súvisiace články

Najčítanejšie správy