Dnes k nám zavíta jeseň

O 23.18 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane deň jesennej rovnodennosti

Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo jarnom bode.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc.

Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle začína polročná polárna noc - Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti - 22. marca 2010. Opačná je situácia na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roku i vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra. 

Na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari sa jesenná rovnodennosť spája iba s neveľkým množstvom ľudových pranostík. Toto obdobie má však takisto svoje čaro. Prichádza obdobie babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu možno spozorovať ľahké priezračné pavučiny prípadne biele chumáče z topoľov pripomínajúce páperie.

Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Pradávne legendy hovoria, že Slnečný Boh starne a chystá sa na odchod, kým Bohyňa - matka je v očakávaní príchodu svojho syna - nového mocného Slnka, ktoré zažiari v deň zimného slnovratu. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti, stromy v záhradách ponúkajú svoje posledné plody. Obdobie jesene svojím pokojom vraj symbolizuje vzťah matky a dcéry.

Je to obdobie, kedy sa zvyklo ďakovať poliam, záhradám a vinohradom za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Je to aj čas ľudovej mágie, od kúziel zabezpečujúcich liečenie chorôb až po kúzla milostné.

Využívali sa pri tom hlavne bylinky nazbierané v priebehu leta - rôzne čaje či tajomné zmesi naložené vo víne, ale aj sušené bylinky v plátenných vrecúškach, ktoré sa nosili zavesené na krku. Sušená mäta údajne ochraňovala svojho nositeľa pred urieknutím a pomáhala pri obchodnom jednaní, voňavá levanduľa sa zas vkladala pod vankúš alebo medzi bielizeň. Tradičnými sú aj jedlá na toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sme zožali pri poslednom zbere, teda ovocie, zelenina, obilie a hlavne kukurica. Veľmi populárnym jesenným jedlom bol v minulosti kukuričný chlieb či fazuľa.