KAUZA: Vlastníci pozemkov vs. plynárenske firmy

Máte pozemok v Chránenom dobývacom území? Máte problém

Od prípadu k prípadu

Medzi menej šťastných vlastníkov pozemkov patrí napríklad pani Tarová z Kostolišťa pri Malackách. V roku 2004 požiadala v reštitúcii o vrátenie pozemku po manželových rodičoch. Má dvoch synov a po dcére jej zostali dve študujúce vnúčatá. Dnes by na pozemkoch po otcovi radi stavali. Na jednej strane stojí Zákon o energetike, ktorý hovorí o ochranných a bezpečnostných pásmach od plynárenskej sondy 150 m a 250 m a 50 metrov od osi potrubia. Na druhej strane vlastnícke právo.

Pani Tarová nežiada výnimku z energetického zákona, hoci sa domnieva, že takýchto výnimiek by sa aj v blízkosti svojho pozemku, na ktorý má od Pozagasu a.s. /súčasný vlastník pred revolúciou výlučne štátnych plynárenských zariadení/ de facto stavebné embargo, pár našlo.

Dôchodkyňa si chce len uplatniť nárok na svoj majetok, ktorý jej nikto nemôže uprieť. Preto od firmy Pozagas žiada adekvátnu kompenzáciu. "Za komunistov sa nás nikto nič nepýtal, pozemky znárodnili a urobili na nich vrty. Ale dnes je to už dvadsať rokov, čo (z väčšej časti- pozn. aut.) súkromná firma využíva môj pozemok za účelom vlastného zisku, znehodnocuje mi ho a bráni mi v jeho plnohodnotnom užívaní," hovorí pani Tarová.

Podľa nej podľa by bolo spravodlivé, aby jej firma poskytla náhradný pozemok v rovnakej výmere alebo, aby jej zaplatila za pozemok toľko, aby si mohla kúpiť iný niekde inde. Firma Pozagas, a.s sa nám k tomuto prípadu však nevyjadrila.

Keďže vlastníkov je pomerne veľa, finančné vyrovnanie sa so všetkými by mohlo spoločnostiam typu Pozagas, a.s. spôsobiť nemalé finančné ťažkosti. "Vo všeobecnosti sa dá povedať, že z hľadiska vlastníkov pozemkov bola kompenzácia zo strany Nafta a. s., Gbely, a. s. neadekvátna," hovorí Jozef Pagáč, bývalý prednosta predstavenstva Nafta a.s., Gbely, ktorá je podielovým vlastníkom firmy Pozagas, a. s.

joj.sk/Zuzana Fabianová

"Firma, v ktorej som bol dlhé roky predsedom predstavenstva, začala vyvíjať aktivitu vo veci vysporiadania pozemkov s plynárenskými zariadeniami hneď po revolúcii. Išlo o veľmi komplikovaný a zdĺhavý proces identifikácie vlastníkov, následnej snahy o dohodu, ktorá nie vždy prišla svojmu naplneniu. Vo všeobecnosti si však myslím, že tento proces ani zďaleka nebol dotiahnutý do konca a i dnes je množstvo vlastníkov, ktorí netušia, že majú na svojom pozemku ťarchu a sú v jeho užívaní obmedzení," tvrdí J. Pagáč.

REZA Developement, s.r.o. vz. Pozagas, a. s.

V trochu inej situácii ako pani Tarová je firma REZA Devepment, s.r.o. (REZA). Jej konatelia kúpili v roku 2006 za účelom individuálnej bytovej výstavby (IBV) pozemky v CHÚ (chránenom území) Kostolište v blízkosti plynárenských sond M20 a M47. V spomínanom roku bol podľa tvrdení jedného z konateľov firmy REZA D. Radoviča v platnosti starý Zákon o energetike, ktorý stanoval bezpečnostné a ochranné pásma od sondy, resp. v tej dobe ešte od vrtu, max. na 50 metrov.

Keďže pozemky pre plánovanú IBV sú vzdialené od sondy viac ako 100 metrov, problém nedodržania predpísaných pásiem v tej dobe vôbec nevznikol. Nesplnenie požiadaviek, ktoré uložil Pozagas, a.s. firme REZA a ktoré táto označila za absurdné a odmietla splniť, spôsobilo prieťahy pri vydaní súhlasu na výstavbu.

Absurdná požiadavka

Jednou z podmienok Pozagasu, a.s. pre udelenie súhlasu s výstavbou IBV bola prekládka potrubia, ktoré bolo v minulosti využívané na vedenie plynu z geologického ložiska pri jeho dobývaní. Podľa jedného z konateľov firmy REZA Development, s.r.o. D. Radoviča pre splnenie firma kúpila susedné pozemky, na ktoré sa mala prekládka uskutočniť a bola ochotná znášať túto prekládku na vlastné náklady, ako vyplývalo z požiadaviek a záväzného stanoviska Obvodný banského úradu v Bratislave (OBÚ).

Problém nastal v okamihu, keď firma Pozagas, a.s. žiadala firmu REZA o zápis vecných bremien na všetky pozemky, ktoré by sa po prekládke nachádzali 50 m od osi potrubia a ako tvrdí konateľ REZA D. i finančné odškodnenie všetkých vlastníkov pôdy, ktorým po prekládke vzniknú vzhľadom k potrubiam obmedzenia. Toto však firma REZA označila za absurdné a požiadavku odmietla.

"Spoločnosť Pozagas a. s. si dosiaľ za 15 rokov jej činnosti nesplnila túto povinnosť voči vlastníkom pôdy. Mnohí vlastníci parciel, na ktorých sa nachádzajú zariadenia Pozagasu a. s., doteraz nemajú na listoch vlastníctva zanesenú žiadnu ťarchu. Pozagas a.s. navyše s mnohými vlastníkmi neuzatvoril nájomný vzťah ani kúpno-predajnú zmluvu a uvedené pozemky využíva bezodplatne - najmä z dôvodu nevedomosti vlastníkov. Väčšina vlastníkov pôdy ani len netuší ako sú ich pozemky znehodnotené obmedzeniami, ktoré spôsobuje spoločnosť Pozagas a.s. svojimi sondami a potrubiami, ktoré väčšinou nie sú evidované ani len v katastri nehnuteľností," tvrdí konateľ firmy REZA D. Frýbert.

Skomplikovanie situácie a "vodovodné" potrubia

V auguste 2008 sa novelizoval Zákon o energetike, ktorý dnes stanovuje ochranné pásma 150 m, bezpečnostné pásma 250 m od sondy a 50 m od osi potrubia. Podľa v súčasnosti platnej  legislatívy by sa teda plánovaná výstavba nachádzala v ochrannom pásme sondy. Otázne však je, či má firma Pozagas, a. s vôbec právo žiadať na tieto sondy a potrubia ochranné a bezpečnostné pásma.

Momentálne ich totiž podľa OBÚ v Bratislave využíva na utrácanie odpadovej ložiskovej kvapaliny, ktorá vzniká za špecifických podmienok pri manipulácii s plynom. Legislatívne firma Pozagas, a.s. zákon neporušuje - ten totiž nerozlišuje druhy sond podľa ich využitia. Realita je však trochu iná. Čo na to odborníci?

Štátnu správu v energetike vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR (MH). "Podľa nášho názoru vymedzenie ochranného a bezpečnostného pásma sa vzťahuje na funkčné plynárenské zariadenia, nie na zariadenia, ktoré neplnia pôvodný účel a stratili charakter plynárenského zariadenia na poskytovanie podporných služieb, nakoľko sondy a potrubia plnia inú funkciu a neslúžia na ťažbu plynu," tvrdí v liste adresovanom firme REZA generálny riaditeľ sekcie energetiky MH Ján Petrovič.

Rovnaký názor zastáva aj znalec v odbore ťažba a geológia Ivan Šarík, ktorý tvrdí, že na potrubia a sondy, ktoré sa nevyužívajú na manipuláciu s plynom, nemožno uplatňovať Zákon o energetike, predpisujúci ochranné a bezpečnostné pásma. Jeho kompetencie však na podnet firmy Pozagas, a.s. spochybnilo Ministerstvo spravodlivosti SR, čo firma REZA považuje za účelové.

 Ako je to vlastne s tými sondami

"Každá sonda je klasifikovaná podľa toho, na čo slúži teraz. Nie je také ľahké ju preklasifikovať. Sondy, ktoré sa nevyužívajú na plyn, majú v sebe iné zariadenia a priezory v zemi, cez ktoré prechádzajú, sú buď voľné alebo zacementované. Preto sondy M

20 a M 47 majú priezory plynových zásobníkov zacementované a sú navŕtané len do priestoru, kde sa plyn nenachádza," hovorí konateľ firmy REZA D. Radovič, ktorý vychádza zo štúdie I. Šaríka. Môžeme teda tvrdiť, že sondy, ktoré sa využívajú na zatláčanie ložiskovej kvapaliny, sú tiež po technickej stránke prispôsobené na toto využitie a nespĺňajú už parametre plynovej sondy.

Podľa J. Pagáča je hlavný problém v tom, že zákon stanovuje ochranné a bezpečnostné pásma v okolí sondy bez ohľadu na to, o akú sondu ide. Nerozlišuje, či ide o sondu vtlačno-ťažobnú alebo o sondu, ktorá sa využíva na utrácanie odpadovej kvapaliny. Podľa neho sondy M 20 a M47 a k nim priľahlé potrubia, ktorými sa v súčasnosti vedie kvapalina, zatláčaná do spodných vrstiev zeme, nie sú nebezpečné. Pôvodne patrili firme Nafta a.s., Gbely, a využívali sa ako vtlačno-ťažobné plynárenské zariadenia. Dnes je však situácia iná.

"Priezory v zemi navŕtané za účelom ťažby sú uzavreté a ak spĺňajú požadované bezpečnostné kritéria, čo by už len vzhľadom k priľahlej obytnej zóne mali, k úniku plynu by za žiadnych okolností prísť nemalo," tvrdí Pagáč. Používať ich opäť ako vtlačno-ťažobné je podľa J. Pagáča vzhľadom na to, že sondy sa nachádzajú v okrajovej časti zásobníka, nevhodné. "Z geologického hľadiska je vhodnejšie robiť a využívať vrty napríklad na zatláčanie plynu do zásobníka, v miestach, kde je ložisko najširšie," domnieva sa J. Pagáč.

Dvojitý meter

Podľa D. Frýberta z REZA pri vydávaní súhlasu na stavbu v okolí sond a potrubí používa firma Pozagas, a.s. dvojitý meter. Inak povedané, trvá na dodržiavaní zákona v podmienkach, kde by riziko malo byť nízke (aj vzhľadom na to, že v blízkosti zariadení sa nachádza obytná zóna a mali by byť splnené isté bezpečnostné limity), zatiaľ čo sa zdá, že v  prípadoch, kde je riziko pomerne väčšie, zákon obíde a stavbu povolí.

joj.sk

"Stačí sa pozrieť na plynové sondy v blízkosti Kostolišťa alebo na novopostavenú administratívnu budovu Nafty a.s., Gbely v katastri Plaveckého Štvrtka, ktorá sa nachádza priamo v centre územia plynových sond, slúžiacich na uskladňovanie plynu. Takisto v Malackách na konci Hviezdoslavovej ulice. Spoločnosť Pozagas a. s. vydáva v rovnakých podmienkach miery rizika vzniku mimoriadnych udalostí pre rôzne subjekty, diametrálne odlišné stanoviská," domnieva sa D. Frýbert.

Ponúka sa tiež otázka, či firma Pozagas, a.s. vydaním súhlasu pre stavbu v týchto prípadoch neporušuje zákon o bezpečnostných pásmach a svojím súhlasom sa nepodieľa na ohrození života ľudí, ktorí v domoch v blízkosti sond žijú alebo pracujú, alebo ho minimálne uplatňuje podľa firmy REZA neobjektívne.

Hrozí nebezpečenstvo výbuchu?

Obe spoločnosti, firma REZA i firma Pozagas, a. s., si nechali vypracovať štúdie. Podľa výsledku štúdie, v okolí sond M20 a M47 údajne riziko existuje, a to pomerne veľké. Vo vzdialenosti až 224 m od sondy vraj existuje reálne riziko výbuchu.

"Výsledky naznačujú, že v určitých havarijných situáciách tam môže nastať výron plynu, ale tým pádom hovoria, že majú sondy zle zabezpečené. Oni však preferujú názor, že prevádzkujú bezpečne plynový zásobník,“ hovorí D. Radovič, ktorý sa domnieva, že v štúdii sa účelovo simuluje výbuch plynu zo sondy M 20 pri južnom vetre smerom na novú výstavbu, a nie aj na zastavanú časť územia, hoci rodinné domy stoja od sondy na východ len 80 m. 

joj.sk/Zuzana Fabianová

Keďže vo vzdialenosti menšej ako 224 metrov stoja obývané domy, OBÚ vydal nariadenie, aby firma Pozagas, a.s bezodkladne vykonala potrebné bezpečnostné opatrenia, ktoré by vylúčili ohrozenie života obyvateľov priľahlej obytnej zóny. Voči tomuto rozhodnutiu sa však firma Pozagas odvolala.

Čaká sa na rohodnutie

Či je toto odvolanie oprávnené alebo nie, rieši momentálne Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici Ak by odvolanie zamietol, firma Pozagas, a.s. by bola nútená spraviť bezpečnostné opatrenia, ktoré sú podľa výsledkov štúdie pre ochranu životov  ľudí v priľahlej obytnej zóne nevyhnutné. Podľa vyjadrenia P. Gašparíka z OBÚ by sa týmto v podstate vyriešila situácia i pre firmu REZA.

Pozagas, a.s. odmietol odpovedať na konkrétne otázky až do rozhodnutia príslušných úradov a svoje stanovisko k celej veci vyjadril oficiálnym vyhlásením:

„Dotknuté pozemky majú štatút Chráneného územia určeného na ochranu prírodných horninových štruktúr vhodných na uskladňovanie zemného plynu. V zásade sú v Chránenom území prípustné len stavby súvisiace s uskladňovaním zemného plynu. Podzemný zásobník zemného plynu našej spoločnosti je prevádzkovaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Spoločnosť POZAGAS a.s. deklarovala a deklaruje svoju pripravenosť otvorene diskutovať s tretími stranami o akýchkoľvek otázkach, ktoré vzniknú, pričom bude vždy postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na prebiehajúce konania na príslušných orgánoch a z dôvodu zachovania objektivity pri rozhodovaní týchto orgánov sa spoločnosť POZAGAS a.s. až do ich právoplatného ukončenia nebude prostredníctvom médií vyjadrovať bližšie k danej téme,“ píše vo vyhlásení Pozagas a.s.

POZNÁMKY:

Zákon o energetike 656/2004

Zákon o energetike 283/2008