Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Žilinčan podpálil telo 400-ročnej Žofie Bosniakovej
Zdielať na

Žilinčan podpálil telo 400-ročnej Žofie Bosniakovej

Telo zhorelo do tla

Vo farskom kostole bola drevená rakva so skleným krytom, v ktorej od roku 1729 ležalo neporušené telo Žofie Bosniakovej, ktorá zomrela v roku 1644 na hrade Strečno a tam jej telo našli v neporušenom stave po 35 rokoch pri hľadaní pokladu. 

Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva (KR) PZ v Žiline Jany Balogovej polícia zadržala páchateľa priamo na mieste činu ako sa pozeral na horiacu truhlu, v ktorej bola Žofia Bosniaková uložená.

TV JOJ

„V blízkej cukrárni si vypýtal kľúče od kostola. Vošiel do kaplnky, kde boli v drevenej truhle uložené takmer 400 rokov staré telesné pozostatky Žofie Bosniakovej. Vytiahol ich pred kostol, polial nezistenou horľavou látkou a zapálil. Telesné pozostatky Žofie Bosniakovej zhoreli do tla,“ informovala Balogová.

Páchateľ sa podľa policajnej hovorkyne k činu priznal. „Motív jeho konania je zatiaľ predmetom vyšetrovania, policajti začali trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho a v prípade uznania viny mu hrozí trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov, dodala Balogová.

TASR

Žofia Bosniaková (aj Bošňáková) bola príslušníčkou starého šľachtického rodu. Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch v rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Od mladosti vraj vynikala nielen krásou, ale aj dobrotou a rozvahou. Patrila do malej skupinky vzdelaných a ekonomicky aktívnych žien svojej doby.

Prvý raz sa krásna Žofia Bosniaková vydala v 17 rokoch za Michala Šeréniho, s ktorým odišla na jeho moravské panstvo. Šeréni po piatich mesiacoch manželstva zomrel, pričom zanechal - zrejme pod manželkiným vplyvom - závet veľkorysý a štedrý voči dlžníkom a najmä voči chudobným. Žofia sa vrátila na Slovensko k svojej rodine. Ako 20-ročná sa opäť vydala. Jej manželom sa stal neskorší palatín František Vešeléni. Manželia žili v Tepličke nad Váhom. Žofia porodila dvoch synov, Adama a Ladislava. František Vešeléni často z pracovných dôvodov cestoval. Počas jeho neprítomnosti viedla panstvo Žofia. S manželovým súhlasom založila nemocnicu a útulok pre chudobných, ktorý bol financovaný z nadácie. Žila nábožným životom. Pre svoje správanie a zmysel pre spravodlivosť bola obľúbená medzi poddanými. 

Táto šľachetná žena zomrela 28. apríla 1644 vo veku 35 rokov na opevnenom hrade Strečno, kde sa rodina uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Pochovali ju v krypte v hradnej kaplnke.

V roku 1698 sa pri prestavbe hradu Strečno našlo v krypte jej mumifikované neporušené telo. Tridsaťosem rokov sa čakalo na rozhodnutie nitrianskeho biskupa o premiestnení rakvy s telom Žofie do Tepličky nad Váhom. Povolenie vystaviť telesné ostatky Žofie Bosniakovej pre verejnosť v teplickom kostole po dôkladnom preskúmaní okolností dal roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, sa postaral o dôstojný príbytok pre telesnú schránku Žofie. V rokoch 1728 - 29 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky v barokovej rakve so skleneným vekom.

V súčasnosti bolo možné jej pozostatky vidieť v kaplnke v stanovených hodinách alebo na požiadanie. 

Aj keď bolo zachované telo Žofie Bosniakovej raritným zjavom, v medicínsko-patologickej praxi takáto mumifikácia nie je neznáma. K prirodzenej mumifikácii telesnej schránky môže dôjsť v extrémne suchých podmienkach. Podobný prípad je aj v Krásnej Hôrke. V krypte Strečnianskeho hradu však ostalo údajne neporušené iba telo Žofie Bosniakovej, telá ostatných zosnulých sa rozpadli.

Viac uvidíte vo večernom spravodajstve TV JOJ.

Zdielať na

Najčítanejšie správy