Je to definitívne: Parlament rozhodol o rozpočte na budúci rok

BRATISLAVA – Poslanci rozhodli o jednom z najdôležitejších zákonov roka- návrhu štátneho rozpočtu. „Za“ bolo 79 poslancov, proti 66. Do pléna Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) prišiel na hlasovanie o rozpočte aj premiér Robert Fico (Smer-SD).

Deficit verejných financií má podľa schváleného návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 z dielne rezortu financií klesnúť z piatich na 4,1 % HDP, čo predstavuje necelých 6 miliárd eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta so schodkom na úrovni 4,6 % HDP.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky majú dosiahnuť 67,9 miliardy eur, teda 47,1 % HDP. Schodok má predstavovať 5,9 miliardy eur, čo zodpovedá 4,1 % HDP.

Prečítajte si tiež

Politika 24: Minister financií: „Ak prejde rozpočet, tak to oslávime s kolegami.“

​Kritika opozície

Poslanec opozičného Progresívneho Slovenska Štefan Kišš v pléne parlamentu uviedol, že ľudia si musia „uťahovať opasky.“ Kritizoval, že deficit verejných financií aj napriek ďalšej konsolidácii stále rastie. „Najhorší rozpočet v histórii Slovenska,“ Povedal Kišš s tým, že ľudia si „uťahujú opasky“.

​Vyšší deficit a nárast dlhu kritizoval pred hlasovaním aj Jozef Hajko z KDH. Uviedol, že vláda „nešetrí na sebe,“ pričom avizoval, že strana rozpočet nepodporí. Július Jakab z Hnutia Slovensko uviedol, že súčasná vláda nevie hospodáriť a ľudia žijú v chudobe. Rozpočet označil za „bankrotový“ a varoval pred gréckou cestou. „Takýto rozpočet je proti ľuďom a vlastnému národu,“ vyhlásil Jakab.

Marián Viskupič zo SaS uviedol, že rozpočet uškodí občanom Slovenska. „Rozpočtom škodíte celému slovensku. Rozpočet máte založený na nerealistických číslach, cielených klamstvách a ohýbaní ekonomickej reality. Tento rok vyberiete o vyše 1 miliardu daní menej ako ste si naplánovali,“ vyhlásil Viskupič.

Najväčší podiel rozpočtu smeruje do sociálnej oblasti

Najväčšia časť budúcoročného rozpočtu opäť smeruje do sociálnej oblasti a dôchodkového systému, kam poputujú miliardy eur. Rezort zdravotníctva dostane vyše 10 miliárd eur, avšak významnú časť týchto prostriedkov pohltia rastúce dlhy nemocníc a zvyšovanie miezd zdravotníkov. Školstvo si polepší o viac než 7 miliárd eur, zatiaľ čo rezort obrany získa takmer tri miliardy eur.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) označil schválený rozpočet za kompromis medzi potrebou konsolidovať verejné financie a zachovaním sociálnych istôt.

+10 fotiek

Poslanci schválili rozpočet na budúci rok s deficitom 4,1 % HDP

Konsolidačný balík: 2,7 miliardy eur na zlepšenie rozpočtu

Kľúčovým prvkom schváleného rozpočtu je konsolidačný balík v celkovej výške 2,7 miliardy eur. Z tejto sumy vláda plánuje získať približne polovicu úspor prostredníctvom zníženia výdavkov štátnych inštitúcií a rezortov – najmä v oblasti dopravy, školstva a vnútra.
Druhá polovica má pochádzať z legislatívnych opatrení, teda zo zvyšovania daní, odvodov a ďalších príjmových zdrojov.

Konsolidácia prinesie aj zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov, živnostníkov a podniky. Medzi prijaté alebo plánované opatrenia patria:

• zavedenie nových pásiem progresívnej dane z príjmov fyzických osôb,
• zvýšenie sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 %,
• zmeny v spotrebných daniach a DPH, vrátane zvýšenia DPH na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru či soli z 19 % na 23 %.

Úspory v rezortoch a samospráve

Úspory sa majú hľadať aj na strane výdavkov jednotlivých ministerstiev. Rezorty dopravy, školstva a vnútra majú prispieť úsporami v stovkách miliónov eur. Plánované zmrazenie platov vo verejnej správe, ktoré sa dotkne väčšiny úradníkov, má priniesť 160 miliónov eur, pričom výnimku budú tvoriť zamestnanci školstva a zdravotníctva.

Ďalších 375 miliónov eur sa má ušetriť redukciou výdavkov na tovary, služby a prevádzku úradov. Na konsolidácii sa majú podieľať aj samosprávy, od ktorých vláda očakáva úspory vo výške približne 130 miliónov eur.

Súčasťou rozpočtových zmien sú aj opatrenia v rámci sociálneho systému.
Počíta sa napríklad so:

• zvýšením trvania vybraných dávok,
• úpravou príspevkov do druhého piliera pre rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke,
• a sprísnením kontrol práceneschopnosti (PN), ktoré má obmedziť zneužívanie systému.

Prečítajte si tiež

Opozícia sa zhoduje: Štátny rozpočet je neudržateľný a ohrozuje ekonomiku

Schválené výdavkové limity na nasledujúce tri roky

Poslanci v rámci štátneho rozpočtu schválili aj limity verejných výdavkov na roky 2026 až 2028. Po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu poslanca Daniela Karasa (Smer-SD) budú výdavkové stropy nasledovné:

• v roku 2026: 61,8 miliardy eur,
• v roku 2027: 62,8 miliardy eur,
• v roku 2028: 63,4 miliardy eur.

Zníženie pôvodne navrhovaných limitov súvisí so zmenami v platbách za poistencov štátu v systéme zdravotného poistenia, zrušením štátom plateného poistenia do Sociálnej poisťovne pre vybrané skupiny a prekvalifikovaním príjmu z daňovej amnestie na jednorazový výnos. 

Menej peňazí do zdravotníctva

Parlament zároveň znížil výdavky kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR o 622 miliónov eur. Tento krok priamo nadväzuje na novelu zákona o zdravotnom poistení a zmeny v platbách za poistencov štátu. Naopak, neprešiel návrh poslanca Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko – Za ľudí), ktorý chcel znížiť rozpočet Ministerstva obrany SR o 300 miliónov eur a tieto prostriedky presmerovať na daňový bonus na dieťa v pôvodnej výške.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda strany SaS : Reakcia na štátny rozpočet

Konsolidácia verejných financií

Rozpočet obsahuje aj konsolidačné opatrenia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Ministerstvo financií (MF SR) predpokladá, že:

• 1,4 miliardy eur prinesie vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov,
• 1,3 miliardy eur sa ušetrí na strane výdavkov.

Z prijatých legislatívnych zmien vyplýva zníženie výdavkov v sociálnej oblasti o 152 miliónov eur.
Ďalšia plánovaná úspora vo výške 535 miliónov eur zahŕňa:

• zmrazenie platov vo verejnej správe (160 miliónov eur),
• zníženie výdavkov ministerstiev a úradov (375 miliónov eur), ktoré sú v rozpočte rozpísané po jednotlivých kapitolách.

Do procesu konsolidácie sa zapoja aj samosprávy, ktoré by mali ušetriť 130 miliónov eur na mzdových a prevádzkových nákladoch.
Ďalších 420 miliónov eur by sa malo ušetriť lepším využitím eurofondov na vybrané investície, čím sa uvoľnia prostriedky určené na pomoc domácnostiam s cenami energií.

Stabilizácia verejného dlhu?

Ministerstvo financií deklaruje cieľ znižovať deficit verejných financií aj v nasledujúcich rokoch. Do roku 2028 chce dosiahnuť, aby deficit klesol pod hranicu 3 % HDP. Na naplnenie tohto cieľa však bude potrebné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme približne 1,8 % HDP, pripomína TASR. Ak by k nim nedošlo, schodok by v roku 2027 dosiahol približne 5 % HDP.

Podľa odhadov by sa verejný dlh mal stabilizovať do roku 2028 na úrovni okolo 64 % HDP.
V roku 2025 sa očakáva jeho rast na 61,5 % HDP v dôsledku vyššieho deficitu a ochladenia ekonomiky. Napriek plánovanému zníženiu deficitu v roku 2026 by mal dlh ďalej rásť – odhady hovoria o úrovni 62,8 % HDP.