Civilizačné ochorenia si z veľkej časti spôsobujeme aj sami

Rakovina v budúcnosti predbehne kardiovaskulárne ochorenia

Civilizačné ochorenia začali svet trápiť najmä v minulom storočí. Ako uviedla riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Darina Sedlákova, pred tým ľudstvo trápili najmä infekčné ochorenia, na ktorých liečbu sa dlho sústreďovala pozornosť medzinárodného spoločenstva.

Rozvinuté krajiny, ktoré zvládli situáciu s infekčnými ochoreniami vďaka vývoju antibiotík a očkovacích látok, ale aj celkovému zlepšeniu životných a hygienických podmienok, tak začal neskôr trápiť problém s chronickými neprenosnými ochoreniami.

"Vo svete v súčasnosti dominujú kardiovaskulárne ochorenia, ale odhaduje sa, že vzhľadom na lepšie možnosti prevencie aj liečby bude pravdepodobne okolo roku 2030 až 2050 viac úmrtí na onkologické ochorenia," uviedla Sedláková. Paradoxom podľa nej je, že rozvojové krajiny trápi aj obezita, ale tento fenomén je dôsledkom globalizácie, expanzie lacného jedla z tzv. fastfoodov, ktoré si práve v týchto krajinách našli svoje významné trhy.

"Na Slovensku je situácia s obezitou a nadužívaním fastfoodov tiež závažným problémom," povedala Sedláková, ale doplnila, že Slováci v tomto smere urobili pokrok a ľudia sú ochotní si za zdravšie potraviny aj priplatiť. "Je tu iný problém, ktorým kopírujeme situáciu vo vyspelejších krajinách a to, že ľudia sú leniví a nehýbu sa." Preto by sme podľa Sedlákovej nemali zabúdať na to, že potrebujeme minimálne 30 minút zmysluplného pohybu denne.

Podľa Sedlákovej za vyspelejšími krajinami zaostávame v tom, že chronické neprenosné ochorenia u Slovákov vznikajú príliš skoro a vedú aj k tzv. predčasnej úmrtnosti, čo znamená pred 64. rokom života. Stredná dĺžka dožitia pri narodení je v SR nižšia než v krajinách, ktoré začali chronickým neprenosným ochoreniam venovať pozornosť skôr. Slovenskí muži sa v priemere dožívajú 71 rokov a ženy 79 rokov, pričom napríklad vo Francúzsku, Švédsku alebo Kanade je to o osem až desať rokov viac.