Snaha zrušiť ÚPN rozvírila otázku dôveryhodnosti zväzkov ŠtB

Snaha časti vládnej koalície zrušiť Ústav pamäti národa, ktorý skúma obdobie fašistickej a komunistickej neslobody v rokoch 1939 až 1989, znovu na Slovensku rozvírila otázku dôveryhodnosti zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Snaha časti vládnej koalície zrušiť Ústav pamäti národa, ktorý skúma obdobie fašistickej a komunistickej neslobody v rokoch 1939 až 1989, znovu na Slovensku rozvírila otázku dôveryhodnosti zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Ústav pamäti národa (ÚPN) ich pravosť obhajuje, viacerí politici však majú opačný názor. Hodnovernosť záznamov v minulosti často spochybňovali ľudia, ktorých ŠtB evidovala ako svojich agentov.

Kritici zväčša argumentovali, že komunistická ŠtB bola zločinecká organizácia, ktorá porušovala aj vlastné pravidlá, a že jej záznamy sú falšované, manipulovalo sa s nimi a niektoré sa dokonca stratili.

Podľa ÚPN, ktorý spravuje archívy tajnej polície, sú však zväzky dôveryhodné. Riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher poznamenal, že vo vnútri ŠtB existovali kontrolné mechanizmy podobne ako v iných tajných službách. "Medzi jednotlivými zväzkami sú súvislosti. (...) Informácie sú uložené na viacerých miestach," povedal.

Medzi ľuďmi, ktorých mená figurujú v záznamoch ŠtB ako agenti, sú okrem bývalých a súčasných politikov aj kňazi, športovci, advokáti či umelci. Mnohí z nich však popreli, že by donášali, a tvrdili, že nepodpísali žiadnu spoluprácu.

Nanajvýš iba priznali, že sa s príslušníkmi ŠtB vynútene stretli. Zhruba tridsiatka ľudí sa dokonca obrátila na súd, aby dokázali, že boli evidovaní ako spolupracovníci neoprávnene. Niektorých zastupuje ako advokát bývalý premiér a disident Ján Čarnogurský, podľa ktorého súdy už v dvoch prípadoch rozhodli v prvom stupni v prospech jeho klientov. Rozsudky však zatiaľ nie sú právoplatné.

Morbacher pripustil, že smernice ŠtB umožňovali, aby niekedy zaevidovala osobu aj bez podpísania spolupráce. Vtedy to však podľa neho bolo vo zväzku aj zaznamenané. "Ten, kto je v registri zväzkov v kategórii agent, musel vedieť, že ho kontaktovali príslušníci ŠtB a že od neho žiadajú spoluprácu. Ostatné závisí od konkrétneho obsahu zväzku," dodal.

Vlani na jeseň spôsobili rozruch tiež informácie, ktoré zverejnil samotný ústav, že v ŠtB sa v období po nežnej revolúcii sfalšovali tri desiatky dokumentov kontrarozviedky v prospech agentov. Z ľudí, ktorí boli vedení ako agenti, sa tak na papieri stali osoby sledované. Zástupcovia ÚPN vtedy tvrdili, že s opačným prípadom sa nestretli.

Objavili sa však názory, že ŠtB evidovala falošných spolupracovníkov počas bývalého režimu. Čarnogurský upozorňoval na údajnú výpoveď jedného z bývalých príslušníkov bezpečnosti, že tajná polícia mala plán, koľko ľudí majú ročne získať. "Zväzky ŠtB nie sú tak spoľahlivé, že kto je tam zapísaný, tak automaticky musel byť agentom, vedomým agentom," domnieva sa. Morbacher však takéto účelové "verbovanie" agentov vylúčil. Tvrdil, že ŠtB si osobu preverovala, kým ju zaevidovala ako spolupracovníka.

"Predpokladom registrácie zväzku spolupracovníka ŠtB bola takzvaná lustrácia, ktorou sa zisťovalo, či spolupracovníka neviaže už iná súčasť ŠtB. (...) K spolupráci dochádzalo až po zložitom administratívnom mechanizme, kde s viazaním spolupracovníka muselo súhlasiť viac nadriadených osôb," dodal.

Podľa historika Dušana Kováča zo Slovenskej akadémie vied majú dokumenty ŠtB vysoký stupeň dôveryhodnosti. Dodal však, že historik musí každý prameň a dokument analyzovať. "Treba tieto dokumenty posudzovať veľmi opatrne, v súvzťažnosti s inými dokumentmi, s možnosťou vypočuť aj samotného človeka, ktorého sa to týka," reagoval cirkevný historik a kňaz Jozef Haľko, ktorý v minulosti vyvracal tvrdenia o údajnej spolupráci arcibiskupa Jána Sokola s ŠtB.